Ivan Matejka / Fotografia ako topografia vlastného mikrosveta

Aurel Hrabušický, Filip Vančo, Kurátori
 Vstupné 4 €, 2,50 €

Mesiac fotografie 2017

Miesto:  Výstavný pavilón Podhradie / Žižkova 16
UT - NE 10:00 - 17:00

--------------------------------

Ťažiskom tvorby Ivana Matejku (1942) je jednoznačne výtvarná fotografia. Možno povedať, že patril medzi priekopníkov tohto smeru na Slovensku. Svoje výrazné výtvarné cítenie, zdedené zrejme po otcovi, významnom slovenskom maliarovi Petrovi Matejkovi, predviedol už ako študent Strednej umelecko-priemyselnej školy na námetoch z okruhu poézie všednosti. Jeho snímky od samotných začiatkov, t. j. od konca 50. rokov sú precízne komponované na základe pevnej, konštruktívnej osnovy. Veľké a výrazné tvary sú vyvážené detailným prepisom textúr a svetelných hodnôt. Vzniká akási exaktná vizuálna poézia, poloabstraktná fotografia, ktorá osobitým spôsobom nadväzuje na výdobytky predvojnovej moderny. Matejka dokáže svoju kompozičnú a tvarovú perfekciu neskôr uplatniť samu osebe, už mimo námetového rámca poézie všednosti.

V nasledujúcich desaťročiach zvláštnym spôsobom spája modernistickú záľubu vo fotografovaní zanedbaných, opustených predmetov a ošarpaných zákutí s odkazom geometrickej abstrakcie a konštruktivizmu a istým druhom tvarového a fotografického minimalizmu. Na tomto princípe vznikli fotografické cykly, ktoré sa vyznačujú zmyslom pre farbu v nefarbe a podrobným prepisom často protirečivých nájdených štruktúr. V prenesenom zmysle Matejka tesne pred emigráciou (1979) vytvára detailný obraz spustnutého a zanedbaného prostredia reálneho socializmu. Aj počas pobytu v Nemecku fotograf sústreďuje  pozornosť skôr na periférne civilizačné javy a bizarné fragmenty reality, vďaka jeho fotografickému podaniu nadobúdajú estetickú bravúru.   Mohlo by sa povedať, že Ivan Matejka je básnikom samoty, na to sú však jeho fotografie príliš triezve a vecné. V porovnaní so svojimi americkými náprotivkami je Matejka väčšmi komponistom zviazaným s tradíciou moderny, s kamerou trpezlivo krúži okolo objektu a sníma ho najčastejšie z bezprostrednej blízkosti. V jeho záberoch sa však „nefotogenické“ zhluky predmetov objavujú v plnej fyzickej naliehavosti a v bohatej farebnej orchestrácii.