Gian Butturini (IT) – Postaviť sa nespravodlivosti

Od roku 1968 väčšina talianskych fotoreportérov nie je nestranná, stavia sa za vyvrheľov, za tých, čo bojujú proti útlaku a nerovnosti. Práve na tomto sociokultúrnom pozadí odštartoval Gian Butturini (Brescia, 1935 – 2006) svoju kariéru – fotografovaním tých, čo trpia a bojujú proti nespravodlivosti, čo stoja v opozícii proti modelom života zavádzaným vládnucou vrstvou.

Vydal množstvo kníh, pre ktoré je ústredným ich posolstvo, a ktoré sa stali nástrojmi rôznych spoločenských opatrení. Butturini si vždy vyberal témy, vďaka ktorým sa mohol ponoriť hlbšie do humanitárnych aspektov spoločnosti, napríklad tragické nehody na pracoviskách či boj za zrušenie zastaralých psychiatrických liečební. Aj krajiny takzvaného tretieho sveta s ich zápasom o slobodu zaujali pozornosť autora, najmä Kuba, Južná Amerika či boj kmeňa Saharawi za slobodu v Západnej Sahare (1983).

Ústredná časť výstavy je venovaná dvom autorovým fotografickým sériám Londýn Giana Butturiniho (1969) a Dall’Irlanda dopo Londonderry (Z Írska po Londonderry) (1972). 

Londýn Giana Butturiniho je poznačený nespútanou slobodou vyjadrenia a kompozície: fotografie sú zrnité a kontrastné, grafické zásahy a texty sa v nich miešajú dohromady, aby vytvorili silný a súdržný celok dokazujúci, že „raný“ Gian Butturini bol stále ešte pod radostným vplyvom svojej kariéry grafického dizajnéra a cítil slobodu pri tvorení diela na svoju dobu absolútne nekonvenčného. O mnoho rokov neskôr, v roku 2017, sa zdala Martinovi Parrovi Butturiniho kniha stále natoľko relevantná, že ju vydal opäť s vlastným predslovom a spolu s Gerrym Badgerom ju zahrnul do slávneho ilustrovaného súhrnu najlepších fotokníh v dejinách fotografie.

Kniha Londýn bola revolučná nielen formou, ale aj obsahom, z mladej a rozčarovanej perspektívy autora rozpráva pravdivý príbeh o Londýne šesťdesiatych rokov. Butturiniho snímky sú živé a spontánne, ostré a odvážne, sú denníkom dní prežitých do neskorých nocí na plné obrátky medzi mládežou „swingujúceho Londýna“, medzi hippisákmi, dievčatami v minisukniach, drogovo závislými, imigrantmi, černochmi, príslušníkmi marginalizovaných skupín či robotníkmi.

Tak ako jazz rozkvitá vďaka improvizácii a kontaminácii inými hudobnými žánrami, tak prekvitajú snímky v knihe Giana Butturiniho absolútnou slobodou: svoje fotografie strihal, zväčšoval v nich detaily, robil ich tmavšími a zrnitejšími, nemilosrdne v nich zdôrazňoval kontrasty, spájal ich so slovami, grafickými zásahmi či textami, napríklad s veršami z básne Allena Ginsberga. Zradikalizoval už i tak dosť radikálne posolstvo fotografickej knihy New York Williama Kleina, spájal snímky dohromady a pároval ich cez celú stranu jednu vedľa druhej. Naratív nie je lineárny: Butturiniho heslom je „porušovať pravidlá“, aby zaujal diváka racionálne aj emocionálne podľa princípov vizuálneho umenia obdobia kontrakultúry. 

Naopak, snímky vybrané z knihy Z Írska po Londonderry. Svedectvá katolíkov o anglických represiách (1972) sa usilujú pripomenúť päťdesiate výročie masakru Krvavej nedele (Bloody Sunday), ktorý sa odohral v meste Derry (pre pro-britských unionistov Londonderry). V nedeľu 30. januára 1972 tam začali britské vojenské jednotky strieľať do účastníkov pokojnej demonštrácie, pričom zabili 14 ľudí a zranili ďalších 13 osôb.

V zbierke fotografií sa Butturini stáva politickejším a dokumentaristickejším. Inovatívny časopis Skema poslal Butturiniho do Derry presne týždeň po masakri. Autor sa nesnažil zámerne vytvoriť silné snímky, sploštiť vojnu a násilnosti; radšej sa, ako pravý fotoreportér, snažil zdokumentovať to, čo sa dialo naokolo a okamžite čitateľovi/divákovi dokázať, že masaker bol začiatkom cesty, odkiaľ niet návratu, dramatickým bodom zvratu v konflikte o Severné Írsko. V temnej a hrozivej atmosfére uprostred barikád, španielskych jazdcov a ostatného drôtu, medzi vojakmi s guľometmi prechádzajúcimi pomedzi utrápených okoloidúcich, fotografoval Butturini – verný svojmu poslaniu venovať pozornosť svetu utláčaných – malé deti, nevinné obete tohto dramatického konfliktu. Jeho snímky sú vždy živé, nestereotypné, sú akýmsi pijavým papierom reality: jeho fotografie hľadia na tých, čo trpia, pohľadom solidarity a ozajstného ľudského spojenia.   

Gian Butturini (Brescia, 1935 – 2006) začal svoju kariéru ako grafický dizajnér a bytový architekt, neskôr sa stal fotoreportérom. V roku 1969 publikoval svoju prvú knihu: Londýn Giana Butturiniho; v roku 2017 vyšla posmrtne jej dotlač s predslovom  Martina Parra. Butturini vydal viac ako 40 fotografických kníh, medzi ktoré patria aj Kuba 26. júla, Z Írska po Londonderry, Ty väzníš... ja oslobodzujem s Francom Basagliom; poslednou bola nedávna publikácia Gian Butturini Londýn 1969/Derry 1972. Od swingujúceho Londýna po Krvavú nedeľu (2022). Jeho snímky boli vystavené v Taliansku aj v zahraničí; Fondazione Stelline v Miláne mu v roku 2017 venovala antologickú výstavu, Barbican Centre v Londýne, Umelecká galéria v Manchestri a Somerset House zahrnuli výber jeho snímok do výstavy Cudzie a známe. Británia očami zahraničných fotografov, ktorej kurátorom bol Martin Parr. Ako filmár vytvoril Butturini niekoľko dokumentov a hraný film Svet utláčaných (1980), ktorý bol ocenený na rôznych medzinárodných festivaloch. 

Vstupné: 5€

Pozrite si program celého festivalu Mesiac fotografie 2022.