Evžen Sobek (*1967) patrí ku generácii fotografov, na ktorú pripadla úloha sprevádzať domácu spoločnosť zmenami, ktoré prišli na prelome storočí v súvislosti s pádom komunistických režimov v strednej a východnej Európe. Možno aj preto jeho fotografie za obrazovou harmóniou takmer vždy ukrývajú určitú dávku údivu a kritickosti, ktoré diváka vedú k zamysleniu nad tým, v akom svete žije.
V Sobekovom portfóliu nájdeme hneď niekoľko silných súborov, v ktorých reaguje na paradoxy a absurdity spoločenskej atmosféry Československa druhej polovice dvadsiateho storočia a na to, čo sa z nej stalo v nových pomeroch. Ide o akési voľné úvahy o podstate našej národnej identity, ktoré bývajú často veľmi nemilosrdné.
Súbor fotografií, ktorý vytvoril počas svojej nedávnej cesty po americkom Texase, je svojou metódou a spôsobom videnia týmto úvahám pomerne blízky. Sobek nie je nijakým naivným obdivovateľom cudzích krajín, ktorý sa necháva bezhlavo unášať ich exotickým kúzlom. Vzhľadom na zvolenú tému je skôr antropológom, ktorý prostredie, v ktorom sa pohybuje, vníma cez jeho typické rituály a symboly alebo možno len cez ich rezíduá, ktoré k nám prehovárajú jazykom, ktorému lepšie rozumejú oči než uši.
