Kurátor: Václav Janoščík.
Má život bonusový level? Využívanie hracích prvkov pre nehráčov*ky
/ Hranie na dvoch obrazovkách alebo hyper-casual hry na mobile
/ Korporátny takeover metaverza
/ 63% bežných hráčov*ok hrá iba preto, aby zabilo čas
/ 43% použitia smartfónov je za účelom hrania
/ 85% mobilných hráčov*ok sa neidentifikuje jako gamer*ka (Mediakix)
/ Fitness gaming, metaverse gaming, blockchain-based gaming, cloud gaming
/ Priemerná sledovanosť Twitchu (najväčšej streamovacej platformy pre hry) je 2,5 milióna používateľov v každom okamihu.
/ Zoznamovacie aplikácie sa stali návykovými (pozri Dream Lovers od Alfieho Bowna).
/ Aplikácie a gamifikačné metódy pre zvýšenie produktivity a schopností (od Duolinga cez Pomodoro ku Clickapp) sa naďalej rozrastajú.
Iba zopár príkladov, z ktorých je zrejmé, že hranie nie je iba pre hráčov*ky.
---
Čo také nám vlastne hry poskytujú? Zodpovedajú našej hravej náture (Johan Huizinga)? Prečo je tak jednoduché začleniť ich subverzívnu logiku do systému a moci (od hrania sa so systémom [gaming the system] k disciplinizácii hrania)? Prečo sa ich otvorená a experimentálna logika tak ľahko prelieva do repetitívnych foriem a hlúpeho obsahu? Prečo sú (napriek mnohým výnimkám) umelci*kyne vo všeobecnosti a umelecký svet tak skeptické voči skutočnému hraniu?
---
Eva Fajčíková pracuje vo svojich maľbách nielen s konkrétnymi symbolickými miestami (Raj, Avalon), ale taktiež s imaginárnou, virtuálnou možnosťou bytia inde (reprezentujúc maximálnu fascináciu figuratívnej maľby), či špecifickejšie s bytím na mieste s jasnými pravidlami a kritériami úspechu, s odmenami a výzvami, s priestorom pre pohyb a navigáciu.
Ale ako toto všetko súvisí s naším životom, v ktorom iba nezbierame jablká či mince, a kde nemôžeme poraziť príšery a bossov tým, že im skočíme na hlavu, a kde vlastne ani nevieme identifikovať, kto vlastne tie príšery sú?
(úryvok z kurátorského textu Václava Janoščíka)
