Výstavu je pripravená pre príležitosť, akou je predsedníctvo Slovenskej republiky v Európskej únii. Kolekcia prezentovaných diel Joana Miróa je zapožičaná zo súkromnej zbierky rodiny Joana Miróa a Successio Miró z Palma de Mallorca, ktorú doplnil súbor grafík zo zbierky Meulensteen.
Zastúpené sú diela zo všetkých výtvarných oblastí, v ktorých Miró tvoril: maľby, sochy, kresby, grafiky, tapisérie i originálna ilustrovaná kniha (spolu 38 diel). Mnohé z nich doteraz neboli v oblasti strednej Európy vystavené, a teda majú u nás premiéru.
Joan Miró tvorí s Pablom Picassom a Salvatorom Dalím trojicu výnimočných Španielov, ktorí zasiahli rozhodujúcim spôsobom do rozvoja umenia dvadsiateho storočia. Ani Joan Miró nepodliehal prevládajúcim prúdom, naopak sám ich vytváral a spoluurčoval.
Charakter jeho tvorby nadobudol svoje osobité a určujúce kontúry v období nástupu surrealizmu a v úzkom kontexte s jeho poetikou. Sám bol dušou básnikom. Inšpirovalo ho literárne prostredie okolo Andrého Bretona, najmä básnici, ktorí hľadali nové literárne formy. V tomto tvorivom ovzduší si vypracoval vlastnú surrealistickú poetiku, na ktorej staval a ktorú rozvíjal aj v ďalších tvorivých obdobiach. Jeho tvorba bola natoľko originálna a presvedčivá, že ho Breton nazval „najsurrealistickejším maliarom“. Pritom sa vždy držal skutočnosti, ktorou sa inšpiroval.
Mikrosvet jeho obrazov je spracovaný minimalizujúcim prístupom potierajúcim reálne detaily. Tak vznikol jeho charakteristický výtvarný jazyk redukovaný na základné znaky, piktogramy, obrazce čerpajúce z prehistorických malieb, detskej kresby či ľudového umenia. Rané surrealistické obdobie možno považovať za základnú stavbu komplexu Miróovej tvorby.
Jeho tvorba bola určujúcim faktorom vo vývine povojnového moderného umenia. Otvoril cestu lyrickej abstrakcii, vplýval na abstraktný expresionizmu a tašizmus, i americkú maľbu.
Experimentálny charakter tvorby, používanie prvkov detskej kresby i naivných procesov komunikácie, spájanie obrazotvornosti so slovom i vzťah k materiálnemu aspektu tvorby boli vlastnosti, ktoré Joana Miróa spájali s neskoršími úsiliami tvorby členov skupiny CoBrA.
Práve tieto vzťahy, príbuzné procesy umeleckého myslenia i materiálové experimenty odhaľuje prítomná výstava. Môžeme spomenúť inšpiratívne podnety v tvorbe Henryho Heerupa, Karla Appela, Asgera Jorna či Corneilla i ďalších. Podnetnú úlohu tu zohrala aj výstava J. Miróa a P. Kleea, ktorá sa konala roku 1948 v Stedelijk Museu v Amsterdame.
Časť výstavy prezentujúca umelcov experimentálnej skupiny CoBrA je výsledkom spolupráce s CoBrA Museom v holandskom meste Amstelveen. Súčasťou vystavenej kolekcie sú aj diela zo zbierky Meulensteen a od viacerých súkromných zberateľov.
Celkovo bude vystavených šesťdesiat umeleckých diel. Z pôvodných niekoľkých desiatok členov skupiny sú na výstavu zaradení títo šestnásti umelci: Pierre Alechinsky, Karel Appel, Eugène Brands, Constant, Corneille, Jacques Doucet, Henry Heerup, Egill Jacobsen, Robert Jacobsen, Asger Jorn, Lucebert, Jan Niewenhuys, Carl-Henning Pedersen, Anton Rooskens, Shinkichi Tajiri a Theo Wolvekamp.
Experimentálnu skupinu CoBrA založili v Paríži dánski, belgickí a holandskí umelci (názov je odvodený od názvov miest Kodaň, Brusel, Amsterdam) a ako skupina pôsobili v rokoch 1948 – 1951. Na výstave sa sústreďujeme na maliarov, ale treba dodať, že pôvodné hnutie malo širší charakter, zahŕňalo aj literátov, vydávalo revue a vyvíjalo širšie aktivity.
CoBrA bola prvým medzinárodným hnutím, ktoré vzniklo v povojnovej Európe a bolo vyjadrením snahy o prekonanie rozdrobenosti a izolácie. Vyjadruje to aj medzinárodné zoskupenie umelcov, kde boli okrem uvedených aj umelci z mnohých ďalších krajín (Švédi, Nemci, Francúzi, Angličania...) Práve táto medzinárodnosť hnutia môže aj dnes pozitívne pôsobiť v kontexte niektorých súčasných úsilí.
Z umeleckého hľadiska priniesla CoBrA nové aspekty, charakter, význam a definíciu umeleckej tvorby. Jej predpokladom bola sloboda a prekračovanie hraníc, objavovanie nových netradičných inšpiratívnych zdrojov, ktoré obrodzovali ducha umenia. Preto sa umelci obracali a skúmali oblasť detského prejavu, ľudového umenia, naivné umenie a art brut, surrealizmus, prehistorické umenie. S týmto všetkým bol spojený duch anonymity, ale aj istej kolektivity, či skôr kontextuality.
Pozrite si kompletný program mestského festivalu Kultúrne leto a Hradné slávnosti 2016
