Ernest Zmeták / Pohľad na seba a do seba

Kurátorka: Danica Zmetáková

V každom období musel umelec zaujať stanovisko k problémom danej epochy. A tu najlepšie ukázal svoj charakter, ako človek, pri formulovaní umeleckej výpovede a v ľudskom postoji k prostrediu, ktoré ho obklopovalo. V každej dobe chcel tiež umelec pripojiť svoju podobu, ako človeka, k dobovému dianiu, ako súčasť jeho najosobnejšej konfesie o sebe. A tu, keď sa pozrel do zrkadla, bol to pohľad nielen na seba, ale i do seba. To do seba zahľadenie, vlastne sebahľadanie, bolo pre mňa  sebaobjavovaním i sebavyznaním. Po každom autoportréte som objavil a zaznamenal na sebe niečo dosiaľ neznáme.A tak sa pomaly menil môj pohľad na seba i spôsob sebazobrazenia či  ebavyjadrenia.

Pri autoportréte je umelec najčastejšie sám. Táto samota vynúti z neho výpoveď o jeho ľudskom postoji, o ňom i o jeho umení. Cesta môjho pomalého vyzrievania viedla od prvého neistého chlapčenského pohľadu k uhladenej, školsky pekne pričesanej šrafúre perom, ktorá vyzrela v ostrosť. Po školskom období som upustil od nej. Hľadal som len objem a tvar. Mladícku chvatnosť nahradil pevný rád vylučujúci náhodnosť. Postupne som dospieval k strohosti a úspornosti. Všetky tieto na seba nadväzujúce premeny ukazujú v najrýdzejšej podobe autoportréty, v ktorých sa odzrkadľuje môj vnútorný zápas so sebou, t. j. s vlastnou tvorbou i výtvarným zámerom, nezávisle od vonkajších činiteľov.

Môj výraz sa menil, ako pribúdali roky. A s nimi sa hromadili i ľudské skúsenosti, a tým vyzrievanie v človeka, upevňovanie vlastného názoru na umeleckú tvorbu spojenú so spoločenským zaradením umelca a jeho etikou.

Bratislava, február 1973

---------

Sprievodné podujatia: 
20. februára 2019 o 14.00 / program pre seniorov