Manželia Antalovci absolvovali štúdiá maliarstva a pedagogiky v Bratislave, kde aj s rodinou žili. Boli členmi Zväzu slovenských výtvarných umelcov, Slovenskej výtvarnej únie, Umeleckej besedy slovenskej, Spoločnosti voľných výtvarných umelcov i Skupiny 66, Eduard Antal členom Klubu konkrétistov a medzinárodného hnutia MADI. Popri pedagogickej práci to bola aj celoživotná výtvarná tvorba: Maľba, kresba, pastely, akvarely, slepotlače... Spoločné boli od začiatku 50. rokov ich realistické, krajinárske inšpirácie. Príroda, vidiek i mesto. Portréty a zátišia, témy divadla, pantomímy, poetické, fantazijné vízie i symbolika stromov. V novom čase a priestore otvorených 60. rokov sa postupne vyhranili dve autorské koncepcie. Elvíra Antalová ostala verná krajine. Štylizovanej v pevných tvaroch, líniách a kontúrach s výrazným koloritom farieb i vnútorným svetlom krajiny reálnej, realistickej i mentálnej. Eduard Antal vytvoril jedinečnú podobu svojej geometrickej abstrakcie a konštruktivistických kompozícií znakov a symbolov. Tvarov, plôch i ornamentov, jemných maliarskych reliéfov bielej na bielej vo formátoch archetypových štvorcov.
V slovenskej výtvarnej moderne druhej polovice 20. storočia a do roku 2011, bolo manželia Antalovci výrazným príkladom zrelej, vysoko kvalitnej, autorsky vyhranenej tvorby svojského štýlu a formy. Boli príkladom profesionality i stavovskej maliarskej a pedagogickej činnosti i rodinného a manželského spolužitia. Od roku 1959 usporiadali viaceré spoločné výstavy. Tá súčasná je aj spomienkou aj poctou ich diela a tvorby.
V rámci tejto výstavy bude vydaná prvá monografia Elvíry Antalovej. Jej autorom je kurátor výstavy Bohumír Bachratý. Na príprave a realizácii výstavy a monografie spolupracovali dcéra Ing. arch. Zuzana Duchoňová, PhD. s manželom Ing. arch. Miroslav Duchoňom.