Kurátor: Michal Huštaty
(úvodný text: (vyňaté z kurátorskeho textu)
Michal Huštaty
Hlavnou časťou výstavy je séria Pláž (2014-2018), ktorá pozostáva z viacerých fragmentov. Z práce cítiť autorkinu potrebu mapovať každé prostredie, v ktorom sa ocitá. Okrem miesta pretvoreného človekom na dovolenkovú destináciu je na výstave prítomná, u Ličkovej nie až tak bežná, aj symbolika prírody. Na prvý pohľad by sa zdalo, že tento cyklus vypustil akýkoľvek morálny apel, no implicitne v ňom môžeme čítať sociálne a kultúrne vzťahy zobrazené cez predmetný svet, i náznak ekologických problémov cez cudzorodosť nájdených objektov na pláži. Doslova o rodine a zdieľanej domácnosti je najnovšia práca Eden (2019). Samotný názov nám napovedá, že ide o reprezentáciu raja, o miesto blaženosti a večného života. Napriek názvu, je v tejto časti zjavné nadsadenie a irónia.
Hovorí o výchove ku každodennosti, ktorá môže ubíjať i nudiť, no zároveň formuje a ponúka priestor pre hľadanie výnimočnosti, pocitu raja. Použitie negatívu využíva ako práve tú ironizujúcu stratégiu, ktorá vizuálne svojou príťažlivosťou vytvára vhodnú kombináciu s podkladovou fotografiou rastlín a kvetov. Prítomnosť rodinnej väzby je i v sérii Neprítomnosť Bratislavy (2018). Ide pôvodne o autorskú knihu, ktorá vznikla z dôvodu dočasného odlúčenia autorky s jej dcérou. Z toho dôvodu sa rozhodla po dobu niekoľkých mesiacov mapovať Bratislavu. Použila na to už dnes zastaralý kompaktný digitálny fotoaparát, umožňujúci „trashovú“ momentkovú estetiku.
Fotografie sú radené za sebou, presne tak, ako vznikli v danom čase. Mnohé z nich zachytávajú efemérne stopy, premeny miesta, stret s realitou, kde nejde len o jej krásu, ale aj prirodzenú surovosť, čo dotvára autentickosť domova. Takto konceptuálne nastavený naratív nielen vymedzuje optiku autorky a dáva odpoveď na otázku čo a pre koho fotí, ale aj pomáha divákovi pri čítaní obrazového monológu. Cyklus Archív dočasných objektov (2017-2018) vznikol priamo v domácom prostredí. Pri tomto procese zohrala veľkú rolu samotná autorkina fascinácia – až fetiš k bizarnosti predmetného sveta. Výsledne koláže upozorňujú na fenomén zberateľstva, ktorému nie je cudzia neurčitosť, dočasnosť, pominuteľnosť, kontextualita alebo uhol pohľadu. Tieto zbierky stelesňujú pomocou nájdených a privlastnených objektov perifériu a banalitu rodinného života.
-----------------------
Dominika Ličková (1974)
žije a tvorí v Bratislave. Magisterské štúdium na VŠVU v Bratislave ukončila u prof. Miloty Havránkovej, kde neskôr absolvovala aj doktorandské štúdium. Absolvovala stáž na FAMU v Prahe a na Rietveld Akademie v Amsterdame. Venuje sa pedagogickej činnosti, pôsobí na VŠVU ako odborný asistent. Zaoberá sa voľnou tvorbou, fotografovaním architektúry a dizajnu, organizovaním multikultúrnych akcií a eventov, kurátorstvom výstav a publikačnou činnosťou. Vystavuje pravidelne doma i v zahraničí. Medzi jej hlavné okruhy záujmu patrí urbánny priestor, humánna geografia, premena miesta, predmetný svet a v poslednej dobe aj náznakovosť rodinných väzieb v jej osobnom živote.
