- Džouker: A potrebuje svet vôbec superhrdinov?
- Betmen: Myslíš týchto tu?
- Dž: Vo všeobecnosti… pozri sa na nás, sú z nás
popkultúrne ikony, reklamné značky, továrne na peniaze…
- B: Neber to tak vážne… ja keď sa občas dívam do
zrkadla, tak len hlavou krútim, ale ľudia to žerú, tak prečo nie…
- Dž: To je fakt, napr. tie tvoje rohy som nikdy poriadne
nepochopil…
- B: …a keď žerú nás, zhltnú aj týchto. Hrdinov asi
nikdy nie je dosť.
- Dž: Kriejtif Junit, Kriejtif Junit… len tak medzi nami,
už si o nich počul?
- B: Ehm…
- Dž: Bla, bla, bla tu je to – Partička ľudí sa
ponavlieka do podomácky vyrobených kostýmov, ďalej čosi o skrytej
identite, superschopnostiach, predstieraných samozrejme a na záver je tu
niečo o záchrane sveta, alebo len samých seba… Mne je to už
úplne jasné…
- B: ?
- Dž: Kompletne zošaleli, úplne sa zcvokli a najviac ten
čo si hovorí Lucky Boy!
- B: Počkaj, počkaj, podľa teba sú hneď všetci cvoci…
ukáž to sem!
- Dž: Ha, ha… sú to blázni, vedel som to! Ha,
ha, ha…
- B: Podľa mňa sú v pohode, daj im šancu. Veď nejeden
by chcel byť superhrdinom, mať superschopnosti, všetko zvládať,
stíhať…
- Dž: No dobre a máš aj nejakú pointu? Ľudia
očakávajú poriadny záver.
- B: Tu to máš – Ak nechcete zošalieť v dnešnom
svete, navlečte si spoďáre na vrch oblečenia, odhoďte svoje zábrany,
predsudky…
- Dž: No sorry, nie všetkým je nám hneď vidieť slipy!
Každopádne, za toto intro by sme si mali vypýtať prídavok.
B: Máš recht, tieto vykecávačky človeka stoja oveľa
viac energie než skákanie po strechách…
