Barvy chorvatské Moravy

Chorvátske menšiny žijú v niekoľkých dnešných európskych štátoch. V niektorých podunajských krajinách sa Chorváti usadili ešte na začiatku a v priebehu 16. storočia, keď ich osmanské vpády nútili opúšťať svoju domovinu. Sú to Chorváti, ktorí dnes žijú v Rakúsku, na Slovensku, v severozápadnej časti Maďarska a ktorí sú súčasťou korpusu burgenlandských Chorvátov. V dôsledku osmanských výbojov sa Chorváti, prichádzajúci prevažne zo severných a centrálnych oblastí Chorvátska, usadili ešte aj severnejšie - na Morave, v dnešnej Českej republike.

Československá vláda sa po roku 1918 správala k Chorvátom nepriateľsky a pokúšala sa o ich asimiláciu. Po Mníchovskej dohode, kedy pohraničné územie južnej Moravy pripadlo Nemecku, českú asimiláciu vystriedala nemecká. Chorváti dostali automaticky nemecké občianstvo a museli nastúpiť do nemeckej armády. Po skončení vojny sa Chorváti vrátili na južnú Moravu, avšak takmer od začiatku boli tŕňom v oku komunistom. Moravskoslezský Zemský národní výbor v roku 1948 rozhodol o rozptýlení chorvátskeho obyvateľstva po severnej a strednej Morave. Už v roku 1954 štát uznal protiprávnosť svojho konania, ale návrat Chorvátov do pôvodných obcí nepovolil.

Zmenou spoločenských podmienok po roku 1989 sa vytvorili nové a priaznivejšie podmienky pre obnovu a zachovanie chorvátskych tradícií aj na tomto území južnej Moravy. Panelovou výstavouBarvy chorvatské Moravy si organizátori Sdružení občanů chorvatské národnosti v ČR, z.s., Chorvátsky kultúrny zväz na Slovensku a Slovenské národné múzeum - Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku chceli pripomenúť a návštevníkom priblížiť práve históriu, kultúru a spôsob života príslušníkov tejto chorvátskej etnickej diaspory z okolia obcí Pavlov, Novosedly, ale predovšetkým z Jevišovky a jej okolia.

Výstava je prístupná pre verejnosť do 25. augusta 2019 v priestoroch Slovenského národného múzea - Múzea kultúry Chorvátov na Slovensku na Istrijskej ulici č. 68 v Bratislave - Devínskej Novej Vsi počas otváracích hodín múzea.