Niekedy, keď človek stráca živý kontakt s okolitým svetom, akoby prichádzal o inšpiráciu a jeho kreativita sa vytrácala. Ako teda udržať zdravý kreatívny vzťah s okolím, ak sme unavení a vytlačení zo života v pretechnizovanej spoločnosti? Hľadajme cesty úniku, v tom lepšom prípade unikajme do prírody, do lesov. Lesy pozostávajú z citlivo vyskladanej fauny a flóry, fungujucej vo vzájomnej súhre.
Človek vstupuje do tohto organicky bohatého prostredia, vystupujúc z preťaženej aglomerácie, aby si načerpal iný druh energie, aby sa nadýchal sviežeho vzduchu a psychicky si oddýchol, zregeneroval sa. Les je ozdravujúci na viacerých úrovniach.
O tom by nám veľa povedali napríklad knihy od nemeckého autora Petra Wohllebena, známeho lesníka, odborníka na lesnú kultúru a ekologického obhajcu. Autorka výstavy sa stretla s jeho titulom Tajomné puto medzi človekom a prírodou, ktorý ju výrazne ovplyvnil. Peter Wohlleben vo svojej knihe odporúča ďalší zaujímavý knižný titul, ktorý stojí za pozornosť, Šinrin’joku: umenie a veda lesného kúpeľa od autora Dr. Qing Li, lesného výskumníka a odborníka na japonskú terapeutickú prax shinrin-yoku (“lesný kúpeľ”).
Mnoho tvorcov dnes pracuje s ekologickými témami, tak je to správne a potrebné. Téma lesa sa stala aj autorkiným projektom. Pri návštevách lesa si nazbierala potrebnú foto-dokumentáciu, ktorá mala byť podkladom pre výstavný projekt.
Z fotiek po digitálnych úpravách vznikla najskôr séria zredukovaných obrazov, prenesených do monochromatických tušových malieb na plátne. Ako ďalšiu hlavnú sériu sa rozhodla vyhotoviť veľké ceruzkové kresby na papieri.
Obe série na záver dopĺňajú malé skice na papieri. Kľúčová séria tušoviek na plátne vytvára lúčovitú priestorovú skladačku z navrstvených plôch, zachytávajúcich rôzne vstupy do lesa. Plnofarebné fotografie tak prešli do štylizovaných, kontrastných, čiernobielych portrétov lesa, pripomínajúcich grafické odtlačky. V prípade série veľkých kresieb na papieri sa jedná o pomerne klasickú realistickú kresbu. Je to kresba limitovaná kovovou farebnosťou grafitovej tuhy a šrafovacími vzormi automaticky vytváranými pohybom ruky. Zblízka sa nám zdajú ako jemné pletenie.
Celkový ráz výstavného projektu je grafický, vo svojej bezfarebnosti odľahčený, má určitý stupeň dôvernosti, keďže lesy sú nám všetkým známe.
Galéria Čin Čin je otvorená utorok až piatok od 14 do 18:30.
