3D reflexie

Kurátor: Roman Popelár

Vystavujúci: Marcin Berdiszak, František Bohunický, Ján Hrčka, Katarína Kissoczy, Martin Kochan, Patrik Kovačovský, Bohuš Kubinský, Helena Lukášová, Palo Macho, Róbert Makar, Stefan Meisl, Ľubo Mikle, Miroslav Pallo, Mira Podmanická, Vika Shumaskaya, Ivana Sláviková, Michal Šuda, Iveta Tomanová, Miroslav Trubač, Vlad Yurashko

6. ročník Bienále plastiky malého formátu charakterizujú menšie zmeny: tentokrát sa výstava koná až v piatich galériách západného a stredného Slovenska. V štyroch regionálnych (Kysucká galéria v Oščadnici, Galéria Jána Koniarka v Trnave, Turčianska galéria v Martine, Galéria M. A. Bazovského v Trenčíne) a v jednej bratislavskej (Galéria Slovenskej výtvarnej únie – UMELKA). Oproti predchádzajúcemu ročníku prišlo k obmene: počet vystavujúcich sa znížil na 20, pričom viac ako polovica z nich sa na Bienále plastiky malého formátu predtým nezúčastnila. Popri domácich vizuálnych umelcoch (Katarína Kissoczy, Patrik Kovačovský, Bohuš Kubinský, Róbert Makar, Miroslav Pallo, Michal Šuda) a českej intermediálnej sochárke Helene Lukášovej, ktorí patria k pilierom podujatia už roky, pribudli nové mená: Fero Bohunický, Martin Kochan, Palo Macho, Ľubo Mikle, Ivana Sláviková, Iveta Tomanová. Všetci menovaní sa v posledných dvoch rokoch u nás či v zahraničí predstavili zaujímavými samostatnými výstavami alebo solitérnym projektom v atypickej spolupráci s kolegami.

Prizvaní hostia zo zahraničia sú od roku 2013 neoddeliteľnou súčasťou podujatia. Tento rok to bol významný poľský sochár Marcin Berdyszak, ktorý od roku 2014 vystavuje na Slovensku pravidelne, ďalej nemecký maliar a sochár Stefan Meisl, ktorý sa v Koppelovej vile Galérie Jána Koniarka v Trnave prezentoval v roku 2017 a rovnako aj ukrajinský umelecký a manželský pár Vika Shumskaya – Vlad Yurashko boli účastníkmi viacerých kolektívnych a jednej samostatnej výstavy v našich galériách. Po dvoch rokoch pozvanie vystavovať prijal Miroslav Trubač a po mnohých rokoch opäť vystavuje Mira Podmanická.

Od roku 2011 sú oživením podujatia maliari, ktorí sa jednorazovo či krátkodobo zaoberajú 3D výstupmi. Po Igorovi Ondrušovi, Erikovi Šillem, Marcelovi Mališovi a Filipovi Sabolovi pozvanie prijal punkový maliar a hudobník Ján Hrčka, ktorý na výstave predstavuje jeden z mála svojich 3D objektov. Táto posledná skupina vystavujúcich predstavuje istú alternatívu, často až recesiu voči zvyšku participujúcich umelcov. Ich diela sa však tešia úspechu u návštevníkov, prevažne mladšej generácie.

Aj keď sa Bienále plastiky malého formátu často v médiách prezentuje ako podujatie vizuálnych umelcov mladšej generácie, faktom je, že už od 1. ročníka ide - v súlade s jeho pôvodnou koncepciou - o viacgeneračnú výpoveď, ktorá naratívnou alebo symbolickou formou reflektuje aktuálne spoločenské dianie v snahe otvárať témy, ktoré majú šancu publikum osloviť.

Podujatie má v posledných rokoch na Slovensku silnú konkurenciu iba v Trienále malého objektu a kresby v Banskej Štiavnici, ktorého 12. ročník sa konal v roku 2018. Viacero starších štiavnických ročníkov bolo kvalitatívne nevyvážených, avšak v r. 2015 sa organizácie chopil silný tandem – Mária Janušová a Erik Vilím, ktorí dali výstave novú tvár i význam.

V Európe je známe Trienále drobnej plastiky usporiadané nemeckým mestom Fellbach a jeho galériou s podporou krajinského ministerstva a množstva inštitúcií. Jeho 14. ročník sa skončil nedávno (od 1. júna do 29. septembra 2019) a tešil sa diváckej návštevnosti i publicite.

6. ročník Bienále plastiky malého formátu sa tematicky orientuje na tri okruhy výstupov: atypické prevedenia figurácie (vytvorené či už klasickými postupmi alebo najnovšími technológiami – CNC fréza, 3D tlačiareň...) alebo naopak – ide o torzo figúry sústredené na expresívne gesto. Figurálne námety vyvažuje abstrakcia – či už klasická geometria alebo anorganické štrukturálne objekty zamerané na nekonečno (vesmír). Tretím okruhom je tzv. osobná mytológia – diela vychádzajúce z vlastného prežívania či skúsenosti.

Výstavy v galériách dopĺňajú komentované prehliadky pre školy alebo širšiu verejnosť. Zabezpečujú ich odborní pracovníci galérií a podľa lokality sú prizývaní aj vystavujúci autori. Dôležité je, že v súčasnosti sú podujatiu naklonení viacerí riaditelia i odborní pracovníci slovenských galérií, čo spolu so signálmi záujmu zahraničia o slovenskú sochársku tvorbu otvára nové možnosti pre formovanie Bienále do budúcnosti a pre ATELIÉR PK priaznivejšie podmienky pre jeho koordináciu a produkciu.