vážna hudba
literárna akcia

Musica_litera 3

Hudobno-literárny cyklus Musica_litera 2022 v Galérii Nedbalka.

Táto akcia sa konala v minulosti

Projekt musica_litera je cyklus troch komorných hudobno-literárnych večerov,v rámci ktorých chceme prezentovať prirodzený vzťah hudby a umeleckého textu v netradičnom, no atraktívnom priestore Galérie Nedbalka.

 

Program:
Kto chytá v žite
Salinger – Barber – Glass

Samuel Barber
Sláčikové kvarteto h mol, op. 11
Philip Glass
Sláčikové kvarteto č. 5

hudobná interpretácia: Mucha Quartet

Jerome David Salinger
Kto chytá v žite
umelecký prednes: Matúš Krátky

Samuel Barber (1910 – 1981), americký skladateľ, začal písať svoje jediné Sláčikové kvarteto h mol, op. 11 v roku 1935 na objednávku turné sláčikového kvarteta Curtis String Quartet. V roku 1936 mal dopísanú druhú časť Adagio, s ktorou bol obzvlášť spokojný, avšak tretiu časť – Finale – nestihol skomponovať. Nakoniec musel poslednú časť dvakrát prerábať, aby dospela do svojej finálnej podoby v roku 1943, keď celé dielo premiérovalo Budapest Quartet v sále Library of Congress vo Washingtone, D.C. Prvá časť je v sonátovej forme, druhá časť je slávne chorálové Adagio a záverečné finále je reminiscenciou prvej časti, čím dodáva celému dielu ucelený oblúk. 

Philip Glass (*1937) je americký skladateľ a klavirista tvoriaci v štýle minimalizmu. Len dva roky po zložení svojho štvrtého sláčikového kvarteta Glass vytvoril svoje Sláčikové kvarteto č. 5 (1991). Autorov komentár k dielu: „Mojím zámerom bolo prekročiť potrebu napísať seriózne sláčikové kvarteto a napísať kvarteto o čírej muzikalite, ktorá je svojím spôsobom najvážnejšou témou.“ Dielo je skutočne brilantné, možno vďaka skladateľovmu zámerne menej kontemplatívnemu prístupu. Romantická ako aj úplne moderná hudba je striedavo nástojčivá, žiarivá, mihotavá a temná – v konečnom dôsledku geniálne vystihuje kontrasty v piatich prepojených častiach. 

Jerome David Salinger (1919 – 2010) bol americkým prozaikom, ktorého najznámejším dielom je román Kto chytá v žite (1951). Jeho ústredným motívom je téma dospievania, dosah traumatických udalostí na psychiku 16-ročného mladého muža Holdena Caulfielda a jeho vzťah k malým deťom ako stelesneniu nevinnosti.