výstava

Krajina

Výstava predstavuje prierez dejinami krajinnej fotografie od 19. storočia. Uvidíte diela významných slovenských fotografov 19. a 20. storočia.

Táto akcia sa konala v minulosti

Výstava je súčasťou Mesiaca fotografie

Aj keď hlavnou oblasťou profesionálnych fotografov 19. storočia bola portrétna fotografia, ktorá poskytovala väčšiu príležitosť na komerčný úspech, hneď ako to vývoj v technológii fotografických prístrojov a procesov výroby negatívu dovolili, niektorí fotografi vychádzali zo svojich ateliérov a hľadali možnosť realizácie v exteriéri. Takéto vykročenie z pohodlia ateliéru nebolo vôbec jednoduché a odvážlivcov, ktorí sa odhodlali vydať touto cestou, nebolo veľa. Priekopník tatranskej fotografie Karol Divald st., banskoštiavnický fotograf Hermann Weissbach alebo Rudolf Würsching z Banskej Bystrice vyhotovovali už v 60. rokoch 19. storočia fotografie technicky náročným, tzv. mokrým kolódiovým procesom, ktorý vyžadoval prípravu svetlocitlivého materiálu tesne pred fotografovaním a následné spracovanie bezprostredne po naexponovaní – v teréne bol tento proces mimoriadne prácny a náročný na potrebné vybavenie. Medzi popredných fotografov, ktorí sa systematicky venovali fotografovaniu mestskej krajiny boli v 60. rokoch 19. storočia bratislavskí fotografi Eduard Kozics a v 90. rokoch Karol Körper.

Podstatným, aj keď nie primárnym cieľom týchto fotografií, bolo vyhotoviť „suvenír”, ktorý si návštevník Vysokých Tatier, mesta alebo kúpeľov mohol zakúpiť a založiť do svojho albumu, zarámovať, prípadne aj poslať poštou ako pozdrav z cesty. Pre mnohých ľudí predstavovala fotografia a jej schopnosť dokonale reprodukovať realitu jedinú možnosť, ako spoznať miesta, na ktoré sa nemali ako reálne dostať. Dnes je takéto „virtuálne cestovanie” omnoho jednoduchšie a prístupnejšie. Jediným kliknutím na internetovú mapu sa môžeme kochať miliónmi krásnych záberov zo všetkých kútov sveta alebo sa prechádzať ulicami, cestami a diaľnicami takmer kdekoľvek na našej planéte.

Na niektorých fotografiách Pavla Socháňa, ktoré vznikali začiatkom 20. storočia na pozadí etnografického výskumu, alebo záberoch spišských fabrík od Gusztáva Matza už badať prvé náznaky industrializácie krajiny a začínajúcu premenu rurálneho prostredia a jeho obyvateľov. O pár desaťročí neskôr, pod vplyvom technicky a kompozične vycibrených záberov Karola Plicku, v podobnom duchu fotografujú slovenskú krajinu Ladislav Noel alebo Karol Kállay, a snažia sa v nej (podobne ako Martin Martinček v 60. rokoch) nachádzať posledné zvyšky tradičného vidieckeho života.

V 70. rokoch 20. storočia prichádzajú nové impulzy a nastupujú konceptuálne trendy aj v ponímaní fotografie krajiny. Fotograf novej vlny Pavel Pecha využíva krajinu na zhmotnenie vízií svojho „intuitívneho divadla”, Dušan Slivka ju abstrahuje do farebných geometrických kompozícií a Ján Motulko vo svojich „impresiách od bielej čiary” pristupuje k zobrazeniu krajiny čisto konceptuálne. Od neho je k spomínanej virtuálnej prehliadke v podaní Google Maps už iba na skok.

Najmladšiu generáciu predstavujú práce Jána Kekeliho, Dominiky Jackuliakovej a Juraja Fifíka. Je zaujímavé konštatovať, že súčasná generácia autorov sa veľkým oblúkom vracia k témam a spôsobom „naturalistického” podania krajiny tak, ako ju zobrazovali autori pred takmer 150 rokmi.

- Martin Kleibl

------

Autor titulnej fotografie: Pavol Socháň