prednáška / diskusia

Kričať vetru, šepkať riekam a jeleňom

Pozývame na prednášku Jiřího Zemánka o ekológii vnímania a ekológii a etike jazyka. Prednáška nadväzuje na výstavu Do divočiny, ktorá sa zameriava na moment vstupovania (civilizovaného) človeka - jednotlivca do divočiny, do ktorej prichádza z rôznych dôvodov - najmä však preto, aby hľadal a nachádzal stratené vedomie jednoty.

Táto akcia sa konala v minulosti


Hlavnou tézou prednášky je tvrdenie, že to, akými slovami hovoríme, určuje to, ako svet okolo seba vnímame, respektíve, v akom svete žijeme. Súčasný popredný americký ekofilozof David Abram si prenikavo všimol, že jedna z hlavných príčin, prečo sa naše vnímanie toľko oddelilo od prírody, súvisí s rolou nášho jazyka; s určitým typom diskurzu, založenom na alfabetickom písme, ktorý výrazne premenil naše vnímanie sveta okolo nás, vrátane nás samých a nášho vzťahu k posvätnému. Zoznámime sa s Abramovým výkladom, ako používanie alfabetického písma účinne skratovalo našu pôvodnú bohatú zmyslovú reciprocitu so zmyslovou zemou a doviedlo nás k tomu, že sa naše vedomie uzavrelo samo do seba, do svojich abstrakcií a začalo komunikovať len so svojimi vlastnými znakmi a technológiami.

Táto veľmi riskantná situácia nás dnes privádza na hranicu ekologického a klimatického kolapsu, keď svet prírody vnímame iba ako súbor inertných objektov a procesov, ktoré sa snažíme kontrolovať a ovládať, pričom sa necítime byť plne integrálnou súčasťou prírodného sveta: súčasťou zvierat, rastlín, hôr, lesov, riek, vtákov, neba a hviezd, ktoré staršie kultúry vnímali ako svojbytne oduševnené subjekty a považovali ich za svoju väčšiu rodinu.

Druhou tézou prednášky je preto vyhlásenie, že dnes opäť potrebujeme dať samy sebe novú kultúrnu formu, ktorá bude koherentná s väčším spoločenstvom života. Potrebujeme sa znovu prebudiť do našich animistických zmyslov a začať sa učiť, ako opäť viac počúvať krajinu okolo nás, ako s ňou nadviazať rozhovor, ako znovu pocítiť jej oživujúci dotyk, ako s ňou ladiť. Kľúčovým locus tejto transformácie je rozšírené pochopenie jazyka, ktoré do seba dokáže zahrnúť okolitú živú zem ako nášho hovorcu v dialógu. V tom nám môžu byť veľkou inšpiráciou niektoré domorodé kultúry a niektorí básnici (Robinson Jeffers, Rainer Maria Rilke, Gary Snyder, Mary Oliver ad.). Dnes nepotrebujeme v tak veľkej miere hovoriť o svete, ale predovšetkým by sme sa mali naučiť znovu hovoriť k svetu. "Kričať vetru, šepkať k riekam a jeleňom ..." (David Abram).

Jiří Zemánek, historik umenia, kurátor, publicista a kultúrny aktivista. Zaujímajú ho presahy umenia do oblasti ekológie, kozmológie a spirituality a formovanie novej integrálnej kultúry. Založil občianske združenie Pilgrim - Potulná univerzita prírody, ktoré sa venuje starostlivosti o bezbariérovú krajinu a prehlbovanie vzťahu človeka so zemou, a českú sekciu Budapeštianskeho klubu. Je prekladateľom a editorom textov z oblasti hlbinnej ekológie, kozmológie a širokého spektra holistického myslenia. Spolupracuje s časopismi Sedmá generace a Tvar.