Básne SK/CZ 2019 - zrušené

10.3. Peter Hoferica/Jorik Chovan

"preto je logické že liečia svoj smútok práve stretávaním sa s týmito mládencami
aj za pomoci mobilných aplikácii ktoré zľahčujú komunikáciu a presne označia
mladíkove dispozície i možnosti napríklad aj obrázkom motorky"
- PH

“Za nimi na purpurových stráňach si oprie prst do kružidla
a opisujúc kruh postaví si mantinely,
ohraničí rituálnu zónu,
v ktorej bude každý menhir plakať svojím jazykom.”
- JCH

Peter Hoferica (1997). Podobne ako Tommy Wiseau, aj P.H. pravdepodobne pochádza zo Strednej Európy nakoľko prvá dochovaná zmienka o ňom pochádza z malej slovenskej škôlky v Martine. Vtedy ešte používa meno Pavol Haviar, no po prvom recitačnom úspechu na Krpelianskom zlatom jazyku príjma meno Peter Hoferica. Meno si zvolí (podľa vlastných slov) kvôli zrozumiteľnejšej výslovnosti v USA; vzniká ustálená fráza „pítr hofrika from emerika“. Niekoľko rokov sa venuje džudu a píše mačovskú poéziu, po nástupe na filmovú réžiu však obe aktivity opúšťa a nevenuje sa ničomu. Presný dátum narodenia nie je známy, no odhaduje sa, že v súčasnosti má 22 rokov. Narozdiel od Tommyho Wiseau je v zahraničí neznámy a je pravdepodobné, že to tak najbližších niekoľko rokov ostane. O jeho majetku sa vedú sporné teórie, pravdepodobne však pochádza z rodičovskej lásky.

Jorik Chovan (1997) je študent medicíny zo skroteného východu (Košíc), ktorý študuje už piatym rokom v najzápadnejšom slovenskom meste - Brne. Okrem intenzívneho štúdia intenzívne píše od svojich 17 rokov, kedy napísal prvú báseň prvej frajerke. Mesto, v ktorom sa to celé udialo síce pobytom opustil, no k návratu využíva práve písanie. Písanie ako slovná hra - čitateľ sa môže znova stať dieťatom a hrať sa v priestore mentálneho ihriska, ktoré autor slovami vytvára. Tvrdohlavo odmieta odpovedať na otázku, čo jeho básne znamenajú, lebo ju sám sebe nikdy nepoložil a ani nechce - jeho básne nie sú filmové scény, ktoré trvajú len po dobu toho, keď ich čitateľ číta, no nachádzajú svoje miesto v mysli aj dávno po tom, čo jeho text odložil. Básne, ktoré vytvára, sú miesta, do ktorého sa môžeš kedykoľvek vrátiť.
 

17.3. Nina Kollárová/Elena Pecenová

"Sníva o tom, že raz uvidí more.
Ale aj to je hriech.
Nosí bambusové ponožky,
nerád odmieta milé operátorky cez telefón."
- NK

“vydechne život a pak se do něj zase vrací
bez ohledu na děravý celek
vysoko nahoře dochází k rozkladu
sestupně ustupuje po obratlích”
- EP

Nina Kollárová (1990) žije a pracuje striedavo v Prešove a v Starej Ľubovni. Venuje sa literatúre pre deti a mládež, anglofónnym literatúram a kultúram, umeleckému prednesu a rozvoju detskej tvorivosti.

Elena Pecenovová (1994) působí převážně v Praze, kde studuje na Akademii výtvarných umění. Je finalistkou a držitelkou zvláštní ceny poroty v Literární soutěži Františka Halase.

Vstup voľný