V našich zemepisných šírkach je táto subkultúra prevažne klubovou záležitosťou. Namieste je teda otázka, ako pamiatky a ambient spolu súvisia. Pamiatky v sebe nesú odlesk dejov dávno minulých a ich často zádumčivá atmosféra je veľmi emotívna. Presne ako audiovizuálne umenie plné tajomných a prekvapivých zvukov, sprevádzané divadelnými prvkami a znepokojivou projekciou.
Ak je takéto „teatro ambienti tenebrae“ zasadené do podmanivej atmosféry nočnej pamiatky, výsledný efekt je o to pôsobivejší.
Potvrdení účinkujúci:
Mai Mai Mai (IT)
Strurle dagsland (NOR)
Grift (SWE)
Wohrre (CZ)
Złe Oko (NOR/PL)
Dysnomia (CZ/SK)
Untitled Sea & Kragrowargkomn
Ondrey Zintaer
Kodiki
Neue Welt (CZ)
Mocný puch lesa (CZ)
Emma Binder / Peal
Alica Volf
Chrup (CZ)
Microchic
A2bellly (CZ)
+ ďalší
Výstava:
Téma: XIII.
Nathalie Ericson (SWE)
Performance // inštalácie // lekcie // workshopy // poézia:
Zden
Kristina Hrevušová
Komentovaná prehliadka a diskusia k výstave s kurátorom omarom mirzom
+ ďalšie
Viac info
Vstupné: predpredaj od 40€
Hradby Samoty sú v začiatkoch druhej dekády svojej existencie, pričom v tej prvej si prešli divokou a pútavou históriou. Od nadšeneckého stretnutia doslova pár desiatok ľudí na zrúcanine hradu Cimburk cez slušne etablovanú udalosť európskeho formátu v Rosiciach pri Brne až po výtvarno-hudobný festival s celoštátnym významom v Moravanoch nad Váhom. Napriek počiatočným problémom s financovaním až po logistické kotrmelce spôsobené covidom, je dnes zrejmé, že si Hradby dokázali nájsť svoju pevnú formu a návštevníci už tak dopredu tušia, čo môžu očakávať. Ako teda s týmto ideálne naložiť? Všetko prekopať a začať znova, preto sa jedenáste Hradby Samoty nekonajú na predmestí Brna so všetkou vybavenosťou, ani pár minút od komfortného kúpeľného strediska, ale vracajú sa na jedno z najobskurnejších miest svojej histórie, na kaštieľ v Jelšave.
Keď svojho času cestoval týmto krajom Bram Stoker hľadajúc inšpiráciu pre svoj najslávnejší román Drákula, zapáčili sa mu práve končiny Gemeru a Košíc, a to dokonca viac ako toľko legendami opradené Karpatsko a Moldavsko, a tak väčšinu prvkov, ktoré vytvárajú sugestívnu atmosféru ponurého upíra nazbieral práve na rozhraní stredného a východného Slovenska, pričom nie je vylúčené, že tu a tam nejaký ten motív pochádzal priamo z okolia Jelšavy. Dokopy s pôvodným poslaním Hradieb Samoty, teda oživením zabudnutých pamiatok a hlavne s cieľom priniesť do opustených miest život a kultúru, sa tak Jelšava stáva perfektným spotom, kde sa môžu zrodiť Hradby Samoty druhej dekády.
Odkedy bolo rozhodnuté, že sa festival do Moravian už nevráti a medzi organizátormi padlo meno Jelšava, bolo všetkým jasné, že sa Hradby nemôžu len tak objaviť, zorganizovať pár koncertov a zase na rok zmiznúť. S Jelšavou je nutné pracovať inak, a to ako z hľadiska návštevníkov, tak aj celého programu, ktorý by bolo možné tento rok zhrnúť ako jedno veľké site-specific, teda prispôsobenie celej situácie poslucháča/interpreta/organizátora (lebo tieto role sa na Hradbách často prepájajú a prelínajú) s veľmi špecifickým regiónom Gemera.
V okolí Jelšavy sa totiž nachádza veľké množstvo historických i technických pamiatok, z ktorých niektoré budú otvorené exkluzívne práve len v čase konania festivalu, či už sa jedná o staré kostoly na čele s rotundou Sv. Margity, či technické pamiatky v podobe vysokej pece v Sirku, napokon s prvou a najbližšou pamiatkou je prepojený aj jeden z hlavných koncertov celého festivalu, a síce organová interpretácia diela Philipa Glassa z rúk Fera Királya v jelšavskom evanjelickom kostole. Tento koncert bude tiež jednou z prvých verejných proklamácií snahy o záchranu miestneho organu, ktorej cieľom bude upozorniť na zlý technický stav a zároveň kultúrny a historický význam tohto nástroja.