Hory a mesto pozýva na rozprávanie Zuzany Greksákovej o Indonézii v rámci sekcie Cestoklub Kino Svet. Čo človeka naučí rok v Indonézii a nad čím, naopak, neprestane krútiť hlavou.
Keď som pred cestou do Indonézie podpisovala vyhlásenie, že krajinu počas školského roka neopustím viac ako raz, trochu mi to narušilo plány precestovať si konečne celú juhovýchodnú Áziu. Rozhodla som sa teda, že si precestujem aspoň tú Indonéziu, keď už som tu a poviem vám, za ten rok som z nej videla takú stotinu. Tisíce ostrovov, tisíce kultúr, tisíce tradícií (a miliarda hmyzu).
Počas jedného roka som na Sumatre konečne na vlastné oči videla orangutana, navštívila som najznámejšie chrámy a sopky na Jáve, prešla pláže a ryžové polia na Bali, rozsekala sa na motorke na Lomboku, užila si pohreb aj zabíjačku na Sulawesi, stála päť metrov od varanov na Flores a zamilovala si bohom zabudnutý Timor. Okrem toho som sa vďaka statusu finančne podvyživeného študenta naučila vyžiť z 5 dolárov na deň, jesť ryžu rukami, spolunažívať so švábmi, zbaviť sa panického strachu z balijských psov, ktoré pripomínali hyeny s leprou, uviazať si sarong, vyrobiť origami z kokosových listov, hádať sa po indonézsky, jazdiť v celodennej zápche, postaviť sa na surfe, báť sa lietania, nosiť pršiplášť ako módny doplnok a zjednať ešte aj fľašu vody v obchode. Jediné, na čo ma Indonézia nepripravila, bol kultúrny šok po návrate na Slovensko.
Zuzana Greksáková sa narodila v Bratislave a na UK vyštudovala angličtinu a portugalčinu v odbore prekladateľstvo/tlmočníctvo. Už počas strednej školy absolvovala študijný pobyt v Amerike a možno to bol ten hlavný impulz pre neskoršie štúdium jazykov. Počas vysokej školy si prešla rôznymi brigádami v Portugalsku, až sa tam rozhodla stráviť celý rok na univerzite. Práve tam sa začala zaujímať o kreolské jazyky s portugalským základom, ktorým sa venuje doteraz v rámci doktorandského štúdia.
Samozrejme, ako správna výskumníčka netradičných jazykov sa ich rozhodla skúmať priamo v teréne, či už počas ročného kurzu indonézskeho jazyka na Bali alebo na cestách po Kapverdských ostrovoch, Keni, Tanzánii, Východnom Timore, Indii a Thajsku. Zatiaľ jej najviac učaroval práve neprebádaný Timor a momentálne sa snaží naučiť tétumčinu – jeden z úradných jazykov ovplyvnený portugalčinou a indonézštinou.
Pozrite si kompletný program festivalu Hory a mesto 2013
