film

Zrkadlo

Do značnej miery autobiografický film Andreja Tarkovského utkaný zo snov, náznakov, asociácií a metafor.

Táto akcia sa konala v minulosti

Opakujúce sa zábery zrkadiel – metafor vnútorného zraku – umocňujú ideu potrebného vhliadania do seba z odstupu. Majú však viacero „funkcií“, magických i kultúrnych, ako o tom vypovedá ikonografická schéma stredovekého a renesančného umenia, prítomného vo filme ukážkami Leonardových kresieb. 40-ročný Alexej si v dialógu s matkou ujasňuje, čím ho poznačilo detstvo (zjavujúce sa mu v snoch), dopåňa biele miesta svojej pamäti.

V nemocnici má čas na bilancovanie života, v ktorom sa rovnako ako jeho rodičia rozviedol a pripravil tak synovi situáciu, ktorú sám prežil. Poeticko-filozofický komentár tvoria verše režisérovho otca Arsenija Tarkovského, vyjadrujúce vieru v život (jeho odchod z rodiny je pre autora záhadou, ktorú sa snaží pochopiť). Mladú matku aj bývalú manželku protagonistu hrá tá istá herečka, matku v scénach zo súčasnosti predstavuje skutočná Tarkovského matka. Jediným šťastím matky boli deti, zrodené do desaťročia strachu z represií a vojny, do situácie hrdo prekonávanej núdze.

Nezabudnuteľná je snovo nádherná farebná kamera Rerberga v záberoch rodného domu, lúky čerenej závanom vetra, v kompozícii interiérov (džbán s mliekom, karafa s vodou, miznúci opar na lesklej doske stola po šálke s horúcim čajom, sklo zrkadiel a okien, otvárajúce a zatvárajúce sa dvere, záclony vo vetre, obhorená izba, po stenách ktorej steká voda). Idylické krajiny detstva kontrastujú s dokumentárne videnou realitou života dospelých (scéna v tlačiarni, španielska občianska vojna, dobytie Berlína, atómový výbuch, čínski maoisti…). Pohľad Aľjošu je poznačený životnými neúspechmi, zlým svedomím, skepsou, z otcovho pohľadu vyžaruje múdry optimizmus. Symbolický je už prológ filmu: Aľjošov syn sa díva na televíziu, kde logopédka lieči hypnózou zajakavého študenta snímaním nehybnosti a strachu z vlastného hlasu, aby mohol hovoriť nahlas a zreteľne celý život. Osud jednej ruskej rodiny, v ktorej sa prejavuje kolobeh času, v ktorej syn, opustený otcom, sa môže stať otcom, ktorý opustí syna, kde postava matky – svätej v synovskej láske, v pamäti detstva – sa môže zrazu odraziť ako mučivá šaľba ženy, matky tvojho syna, tebou zradenej a opustenej.

Najosobnejší film geniálneho tvorcu je autorovým súdom svedomia, cestou k očisteniu utrpením, k návratu (v záverečnom obraze zostarnutá, nesmrteľná matka vedie veterným svetlým dňom svoje deti, ktoré pre ňu navždy zostali deťmi).

Zrkadlo (Zerkalo), Rusko, 1975, 102 min.
Réžia:
Andrej Tarkovskij
Hrajú: Margarita Terechova, Ignat Danilcev, Filip Jankovskij, Larisa Tarkovskaja, Alla Demidova, Anatolij Solonicyn, Oleg Jankovskij

Film na Čsfd.cz

Odporúčame

divadlo

Nová dráma 2024

Jubilejný 20. ročník divadelného festivalu Nová dráma sa bude niesť v znamení filantropie v umení. Ide o súťažnú prehliadku...Viac
13.5.2024 - 18.5.2024 / Bratislava
odporúčame!
koncert

Ankramu

“Vidiecka avantgarda, bigbít obohatený o akordy v zajatí vízie.”Viac
Pi 19.4.2024 / A4 - priestor súčasnej kultúry
odporúčame!
koncert

Dennyiah

Poznávacím znakom skupiny Dennyiah je charizmatická speváčka s podmanivým hlasom Denisa „Denny“ Gajarská a večne usmiaty hudobník...Viac
So 18.5.2024 / .klub pod lampou
odporúčame!
výstava

Karol Plicka - Album k 10. výročiu Matice Slovenskej v Čadci

Výstava sa koná v rámci festivalu Mesiac fotografie 2023. Kurátor: Martin KleiblViac
2.11.2023 - 30.6.2024 / Stredoeurópsky dom fotografie
odporúčame!