film
Chuť cementu
Zatiaľ čo sýrski stavební robotníci v Bejrúte stavajú mrakodrap, ich vlastné domy čelia ťažkému ostreľovaniu. Libanonská občianska vojna sa skončila, no sýrska vyčíňa ďalej.
Zatiaľ čo sýrski stavební robotníci v Bejrúte stavajú mrakodrap, ich vlastné domy čelia ťažkému ostreľovaniu. Libanonská občianska vojna sa skončila, no sýrska vyčíňa ďalej. Pracovníci sú na stavenisku v podstate zamknutí. Keďže libanonská vláda vyhlásila pre všetkých sýrskych utečencov zákaz nočného vychádzania, po siedmej večer ho nesmú opustiť. Jediným kontaktom s vonkajším svetom je pre stavbárov diera, cez ktorú každé ráno vyliezajú von, aby mohli začať nový pracovný deň. Odrezaní od svojej vlasti sa každú noc zhromažďujú okolo malého televízora, v ktorom sledujú najnovšie správy zo Sýrie. Hoci ich sužuje trápenie a úzkosť, ako aj odopretie základných ľudských a pracovných práv, stále živia nádej na iný život. Kalthoumov počin na pomedzí filmovej esejistiky a poézie je kinematograficky pôsobivou a zároveň nesmierne osobnou výpoveďou o živote v exile, ktorou potvrdzuje povesť jedného z najosobitejších mladých filmárov svojho regiónu.
Chuť cementu (Taste of Cement), Nemecko, Lisabon, Sýria, Spojené arabské emiráty, Katar, 2017, 85 min.
Réžia: Ziad Kalthoum
---------------------
Ziad Kalthoum (1981, Homs, Sýria) je filmový tvorca s titulom v odbore filmových štúdií, ktorý v súčasnosti pôsobí v Berlíne. Vo svojej stredometrážnej dokumentárnej snímke Oh, moje srdce (2009) zobrazuje skupinu žien, ktoré sa rozhodnú žiť v spoločnosti bez mužov. Vo výkone povinnej vojenskej služby počas vypuknutia sýrskej revolúcie začal pracovať na svojom prvom celovečernom filme Nesmrteľný seržant (Al-Rakib Al-Khaled, 2014). Film mal premiéru na medzinárodnom filmovom festivale v Locarne. Keďže Kalthoum odmietol bojovať proti vlastným ľuďom, opustil v roku 2013 sýrsku armádu a utiekol do Bejrútu, kde sa pustil do tvorby svojho najnovšieho filmu Chuť cementu.
