Same Same
Dve významné tvorivé osobnosti českej scény Tereza Ondrová a Petra Tejnorová pod vedením francúzsko-belgickej choreografky Karine Ponties vytvorili duet, ktorý balansuje na hrane jemného humoru, irónie a satiry.
Dve významné tvorivé osobnosti českej scény Tereza Ondrová a Petra Tejnorová pod vedením francúzsko-belgickej choreografky Karine Ponties vytvorili duet, ktorý balansuje na hrane jemného humoru, irónie a satiry.
Predstavenie malo byť pôvodne 10.10., nový termín je 24.10.Vstupenky a permanentky zakúpené na predstavenie Same Same ostávajú v platnosti, v prípade, že vám nový termín nevyhovuje, môžete vstupenky vrátiť tam, kde ste si ich kúpili.
Koprodukcie festivalu Tavec Praha prinášajú veľké výzvy umelcom, ktorí sa neboja nových impulzov, skúmania neznámeho, hľadania iných postupov a tiež i rolí stanovených inak, než sme boli zvyknutí. Nie náhodou sa tak divadelná režisérka Petra Tejnorová ocitne na javisku spolu s poprednou českou tvorivou tanečnou osobnosťou Terezou Ondrovou. Ich spoločný záujem o hľadanie hraníc jemného humoru, irónie či absurdity pri všetkej úcte ku spletitosti ľudských vzťahov podčiarkuje réžijno-‐‑choreografické vedenie Karine Ponties. Inšpirované osobnosťou Bustera Keatona nás napriek odľahčeniu formy dokážu dojať svojou hĺbkou a úprimnosťou.
Volavka uväznená vo vlastnom perí, posedávajúci na horskom vrcholku. Orlík poletujúci v rytmických kruhoch, kým nezmizne z dohľadu. Taká je ich divokosť.
Nič nedefinuje ľudskú bytosť tak, ako jej sklon k absurdným činom s nepravdepodobnými výsledkami. Vo svete, kde rozum nepredstavuje nič než peknú fasádu, nás náhla pochabosť stavia tvárou v tvár nášmu vlastnému poňatiu normálnosti a umožňuje nám vydať sa doteraz nevyšliapanou cestou.
Dve ženy, kdesi medzi vyhorením a vyčerpaním, vystavené jedna druhej ako palindrom v skresľujúcom zrkadle, strácajú smer a objavujú svoju zvieraciu divokosť.
Karine Ponties je síce Francúzka pôsobiaca v Belgicku už od svojich štúdií na slávnej škole Mudra, ale pre veľa českých umelcov je tiež mnoho rokov inšpiratívnou múzou a mentorkou. Vedenie Tanca Praha zaujala už koncom 90-tych rokov, kedy poprvý raz predstavila svoje prvotiny pre vlastný súbor Dame de Pic, ktorý založila v roku 1996. Potom sa prakticky každý druhý rok vracala s novými dielami, z ktorých práve spolupráca s miestnymi umelcami, medzi ktorých patrí i Jaro Viňarský a Pierre Nadaud, vrcholila dielom Mi non sabir v rámci Trans Danse Europe. Ich cesty sa opakovane pretínali a otvárali sa skúmaniu a prepájaniu pohybu, svetla, dizajnu a hudby, priťahujúc ďalších českých tvorcov.
Guillaume Toussaint Fromentin
Je svetelný a grafický dizajnér ako aj divadelný tvorca, ktorý od roku 2009 pôsobí v Bruseli. Guillaume ponúka víziu scénických umení oslobodenú od bariér a je známy aj svojou nezvyčajnou angažovanosťou k umeleckým partnerom. Výskum tmy a organicity ho prirodzene zaviedol k tancu, najmä k spolupráci s Karine Ponties, naďalej má však veľmi blízko k divadlu a úlohe, ktorú zohráva v spoločnosti.
Technické a technologické zručnosti, ktoré nadobudol pri koncepcii a realizácii veľkých podujatí, spolu s divadelnými skúsenosťami, ktoré získal počas práce s pouličným divadlom a mnohé medzinárodné turné predstavujú nekonečné zdroje pre kreativitu a dialóg.
Tereza Ondrová je tanečnica, ktorá po absolvovaní odboru tanečná pedagogika na HAMU, založila v roku 2004 spolok VerTeDance, v ktorom vzniklo viac ako 20 tanečných inscenácií. Napríklad Tichomluva (Cena za objav v tanci rok 2005), Kolik váží vaše touha? (Tanečná inscenácia roku 2012, réžia Petra Tejnorová), Korekce (Tanečná inscenácia roku 2014, réžia Jiří Havelka) alebo Případy doktora Toureta – sólo paní Vltavská (Tanečnica roku 2010, réžia Anna Polívková)atď.
Od roku 2012 spolupracuje s Petrom Šavelom, s ktorým spoločne vytvorili dve duetá. Prvé Boys Who Like To Play With Dolls (ocenenia – Total Theatre Award Nomination, Amnesty International – Freedom of Expression Award 2015, Priority Companies List 2014 siete Aerowaves, nominácia za tanečnú inscenáciu roku 2014, nominácia na cenu Tanečník/ tanečnica roku 2014). A druhé As LongAs Holding Hands, premiéra na festivale Tanec Praha 2015.
Od roku 2016 intenzívne spolupracuje s režisérkou Petrou Tejnorovou, s ktorou spoločne vytvorili projekty You are here (2016) – nominácia na inscenáciu roku 2017, Nothing Sad (2017) a Pojďme na tanec! (2017) a dokumentárny film Haló, je tam někdo? (2017) – premiéra v rámci festivalu Tanec Praha.
Od roku 2016 vyučuje na DAMU a príležitostne na HAMU.
Petra Tejnorová, neúnavne hľadá nové postupy a fúzieje výraznou postavou divadelnej alternatívy, vytváratak vlastné divadelné projekty, ako aj pohostinské réžie. Študovala réžiu KALD DAMU, kde absolvovala v roku 2009 inscenáciou Shakespearovej tragédie Titus Andronicus (Let muchy), kde teraz vyučuje a v roku 2016 tu obhájila dizertáciu.
Jej medzinárodné projekty sa predstavili na niekoľkých prestížnych zahraničných festivaloch (Zdarzenia – Tczew, StockholmFringe Festival, APAP New York, Fira Tárrega Španielsko). Jej zahraničné pôsobenie vyvrcholilo dvojdielnou divadelnou road movie Paměť krajiny – Krajina paměti (2008) a inscenáciou Osobní Anamnéza (2009). V roku 2008 bola nominovaná na Cenu Alfréda Radoka v kategórii Talent a v roku 2009 získala Cenu Josefa Hlávky.
Spolupracovala s Divadlom Alfa Plzeň (2008: Bártndžus, 2010: Teď 55 31 13 já), s Dejvickým divadlom (2010: Modrovous/Suovordom), s VerTeDance (2011: Kolikváží vaše touha? – Tanečná inscenácia roku; 2017: Nothing sad; Pojďme na tanec), s divadlom Archa (2012: LIFE show), Novou scénou Národního divadla (2011:TimING, 2013:Edge), či so súborom 11:55 (2013: John Sinclair: Umění braku on air; 2016: Pýcha a předsudek; 2018: Pravda o 17. 11.). Režisérka experimentuje s fyzickým a dokumentárnym divadlom, skúma rozličné možnosti vzťahu medzi hercom a divákom. V autorských projektoch kladie dôraz na kolektívnu tvorbu, devising methods a procesuálnosť – vnímanie predstavenia ako jedinečnej udalosti. Zameriava sa na žáner live cinema – kombináciu divadla a filmunemeckej autorky Dey Loher NEVINA( 2014,Hala 2 Chirana), alebo v príbehu podľa skutočných udalostí NICK (2015, Jatka 78) či v mysterióznej detektívke Láska a informace (2016, Nová scéna ND) vytvorenej metódou found-‐‑footage, čo je montáž príbehu na základe filmových fragmentov. Natočila dva krátke filmy (Kniha o plánu-‐‑víťazný snímok kategórie VLNY -‐‑Ostrava Picture 2013, cena za najlepšiu kameru Kamera Oko 2013). Jej posledný dokumentárny film Haló, je tam někdo? vznikol spoločne s choreografkou Terezou Ondrovou a mal premiéru v rámci Tance Praha 2017.
Choreografia: Karine Ponties
Tanec: Tereza Ondrová, Petra Tejnorová (CZ)
Program festivalu Bratislava v pohybe
------
Vstup: 12€