Výstavné plány SNG na rok 2020

Slovenská národná galéria (SNG) sprístupní v roku 2020 štyri nové výstavy. Od 14. januára je sprístupnený Archív Júliusa Kollera. Od februára do začiatku júla vystaví diela Ladislava Vychodila, paralelne bude od apríla do augusta prebiehať výstava zameraná na udalosti mladej umenovedy a muzeológie na Slovensku a v poslednej štvrtine roka je pripravená audiovizuálna výstava.

blog

Aktuálny program SNG

Archív Júliusa Kollera
Od 14. 1. 2020

Sprístupnený ako súčasť experimentálnych expozícií Krajina za mapou.
Esterházyho palác – 2. poschodie, Bratislava

Kurátorka: Petra Hanáková

Slovenská národná galéria vďaka veľkorysosti Květy Fulierovej obhospodaruje pozostalosť konceptuálneho umelca Júliusa Kollera (1939 – 2007). Koller je v posledných rokoch v produkciách SNG všadeprítomný. Impulzom je tentokrát nielen prestoj v očakávaní zavŕšenia rekonštrukcie, ale i formát experimentálnych expozícií, ktorý umožňuje Kollera načas vystaviť (a ironicky kontextualizovať) v spoločnosti iných renomovaných hromadičov...

Pár sond do materiálu Kollerovej pozostalosti nemá ambíciu podať nejakú komplexnú správu o jej obsahu. Výber je v podstate náhodný, predurčený skôr stupňom digitalizácie dokumentov a ich povahou. Keďže ide o citlivé papierové nosiče, prezentujeme časť diel vo faksimile. Iný segment expozície budeme z času na čas obmieňať. Tri vitríny „archívu“ predstavujú dokumentáciu autorovej výstavy Textilné obrazy z obdobia normalizácie, listy, PFky, mail arty Kollerových kolegov a kolegýň z jeho pozostalosti a nakoniec autorove denníkové zápisky, ktoré dokumentujú jeho prepisovaciu mániu a pozíciu dobového svedka zaznamenávajúceho „tok dejín“. Väčšie formáty, inštalované na stene, sú ukážkou Kollerových paspartovacích procedúr. 

Foto: Martin Deko, SNG

LV100
Ladislav Vychodil a scéna 20. storočia

29. 2. – 5. 7. 2020
Otvorenie výstavy: 28. 2. o 18.00, Berlinka & 2. poschodie
Esterházyho palác – 2. poschodie, Bratislava

Kurátorka: Zuzana Koblišková

V roku 2020 si slovenské profesionálne divadlo pripomína 100 rokov od svojho vzniku. Pri tejto príležitosti SNG pripravila výstavu k stému výročiu narodenia profesora Ladislava Vychodila (1920 – 2005). Vplyv tohto výtvarníka bol určujúci nielen pre vývoj slovenskej scénografie druhej polovice 20. storočia, ale aj Vysokú školu múzických umení, kde sa podieľal na založení samostatnej katedry scénografie a kde vychoval niekoľko generácií scénografov.

Výstava predstaví autorove návrhy, ktoré už precestovali celý svet, iné budú vystavené prvýkrát. Výstava bude členená podľa výtvarných princípov a zmapuje najmä to, ako Vychodil o scénografii rozmýšľal v rôznych obdobiach jeho tvorby. Hoci by sa mohlo zdať, že literatúra o Vychodilovi a jeho diele už dávno vyčerpala všetky témy, výskum, ktorý predchádzal výstave, ju obohatí aj o vzácny, dosiaľ nepublikovaný materiál z archívu Thompson Library v Ohio State University. Osobitný priestor bude venovaný aj autorovej „budovateľskej“ úlohe a jeho pôsobeniu v divadelných dielňach Slovenského národného divadla, jeho pedagogickej činnosti doma aj v zahraničí, a tiež aktivitám mimo divadiel. O tvorbe Ladislava Vychodila si môžete prečítať viac v kolekcii, ktorú sme pripravili na Webe umenia

Ladislav Vychodil, V. Nezval: Atlantída. 1961. Slovenská národná galéria

Generácia 909: Reloaded
23. 4. – 23. 8. 2020
Esterházyho palác, Bratislava

Kurátorky: Alexandra Homoľová, Alexandra Kusá

Výstava je pokusom otvoriť problematický fenomén našej moderny ako tému na diskusiu. Kurátorským zámerom nie je dospieť k finálnym tvrdeniam, ale sledovať pojem historiograficky a metodologicky. Tak okrem prezentácie autorov a diel dokáže výstava sledovať špecifické udalosti z dejín mladej umenovedy a muzeológie na Slovensku, roztvárať kontext a dospieť tak k prekvapeniam, ktoré môžu v budúcnosti podnietiť nové tematické výskumy.

Pojem etabloval Karol Vaculík na výstave Generácia 1909 – svedomie doby v Slovenskej národnej galérii v roku 1964. Názov vychádzal z „aritmetického“ priemeru rokov narodenia autorov, ktorých kurátor do skupiny zaradil. Ich príslušnosť však bola iba zdanlivo biograficky podmienená. To podstatné, čo ich spájalo, vychádzalo z ich tvorby.

Vaculíkova iniciatíva bola prvým úspešným pokusom vrátiť do dejín umenia tvorbu generácie, ktorej diela nie celkom konvenovali estetike socialistického realizmu, presadzujúcej sa tvrdým spôsobom až do prvého uvoľnenia v roku 1956. Tak galéria stvorila silnú generáciu/pojem, ktorú Vaculík postavil na roveň výtvarnej moderny. Dnes sa k tomuto pojmu tá istá inštitúcia vracia, aby prehodnotila jeho funkčnosť a limity a posilnila kultúrno-historickú interpretáciu a kontext jeho čítania.

Ján Mudroch: Lettrice. 1937. Slovenská národná galéria

Zvuky Kódy Obrazy: Akustický experiment vo vizuálnom umení
Október 2020 – Január 2021
Esterházyho palác, Bratislava

Koncepcia: Jitka Hlaváčková, Lucia G. Stach
Kurátorky: Jitka Hlaváčková, Alexandra Tamásová 

Nová verzia výstavného projektu z Galerie hlavního města Prahy predstaví prierez dejinami zobrazenia zvuku ako abstraktného fenoménu od doby avantgardy po súčasnosť. Hlavnú os jeho koncepcie tvorí mapovanie najvýznamnejších smerov zvukového experimentu v oblasti vizuálneho umenia, a to ako obrazov a grafických partitúr, tak zvukových inštalácií, akustických objektov, filmov, videí či multimediálnych projekcií a prezentácií zvukových záznamov. Výber historického materiálu ukáže, ako zvuk naberá farbu a tvar, stáva sa trojrozmerným objektom či architektúrou a aké psychologické, ale tiež matematické a fyzikálne, predpoklady predurčujú jeho vizuálnu podobu. Výstava zároveň predstaví diela umelcov a umelkýň, ktorí/é v lokálnom československom kontexte posunuli uvažovanie o experimente v umení.

Medzi autorov, ktorých diela sa na výstave objavia, patria Milan Adamčiak, John Cage, Anton Jasusch, František Kupka, predstavitelia hnutia Fluxus, Woody a Steina Vasulka, Ladislav Kupkovič a umelci zaoberajúci sa aktuálnym trendom akustickej ekológie ako napríklad Peter Cusack.

Výstava a jej bohatý sprievodný program koncertov a performancií v spolupráci s JAMA festivalom intermediálneho umenia vzniká priamo pre priestory Slovenskej národnej galérie s prehodnoteným a obohateným zoznamom autorov a autoriek, takže nepôjde o reprízu pražskej premiéry projektu, ale o jeho novú verziu. Pri príležitosti bratislavskej výstavy vyjde aj rozsiahly dvojjazyčný katalóg a bulletin-sprievodca výstavou. Tento výstavný projekt má ambíciu pritiahnuť odborné aj široké publikum všetkých generácií, hravou a pútavou formou ho vzdelávať a kultivovať. Zároveň ide o výskumný a výstavný počin, ktorý je relevantným príspevkom k novému zhodnocovaniu dejín a teórie stredoeurópskeho umenia.

Miroslav Ponc: Kresba č. 4. Okolo 1925. GHMP