Literárna cena Anasoft litera vyhlásila 10 nominovaných kníh

Literárna cena Anasoft litera vyhlásila 10 nominovaných kníh na prestížne ocenenie. Okrem diel etablovaných spisovateliek a spisovateľov, z ktorých štyria sú laureátmi ceny Anasoft litera, sú medzi nimi aj dva debuty.
blog

Rukami odbornej poroty prešlo 132 hodnotených kníh, z ktorých vybrala nasledovné tituly v abecednom poradí podľa priezviska ich autorov a autoriek:

Balla: Medzi ruinami, KK Bagala 2021
Dobrakovová, Ivana: Pod slnkom Turína, Marenčin PT 2021
Hochholzerová, Nicol: Táto izba sa nedá zjesť, KK Bagala 2021
Medeši, Ivan: Vilkovia, Východoslovenské združenie Valal 2021
Micenková, Jana: Krv je len voda, Marenčin PT 2021
Onderčanin, Lukáš: Utópia v Leninovej záhrade, Vydavateľstvo Absynt 2021
Rakús, Stanislav: Ľútostivosť, KK Bagala 2021
Rozenbergová, Vanda: Zjedol som Lautreca, Vydavateľstvo SLOVART 2021
Soltész, Arpád: Zlodej, Ikar 2021
Vadas, Marek: Šesť cudzincov, KK Bagala 2021

 
O desiatke Anasoft litera 2022 a jej laureátovi v 17. ročníku rozhodujú: germanistka, literárna vedkyňa, prekladateľka, redaktorka a rodová expertka Jana Cviková, poľská prekladateľka a spisovateľka Weronika Gogola, literárna vedkyňa a pedagogička Tamara Janecová, redaktor, literárny kritik a prekladateľ Gábor Csanda a literárny vedec, prekladateľ a vysokoškolský pedagóg Marián Andričík. 

 „V tomto ročníku sa desiatka poskladala z ôsmich nových knižných titulov autoriek a autorov, ktorých už dobre poznáme, a – čo je zvlášť potešujúce – aj z dvoch debutov,“ hodnotí porotkyňa Anasoft litera Jana Cviková. „Považujem za vynikajúce, že sa desiatka vyznačuje rozmanitosťou vo viacerých smeroch: čo sa týka autorského generačného zastúpenia, prozaického gesta aj tém. Žánrová pestrosť siaha od poetickej skratky cez psychologický román, historický dokumentárny román, klasické poviedky až po triler.“ Podľa Tamary Janecovej: „Minuloročná produkcia priniesla viaceré pozoruhodné prozaické výkony, ktoré sú z hľadiska žánru možno nejednoznačné a fungujú na pomedzí beletrie a historickej reportáže, či umeleckej a populárnej literatúry, ale s kolegami v porote sme sa zhodli na tom, že 'žánrové predsudky’ by boli v tomto prípade na škodu veci.“

Literárna cena Anasoft litera sa udeľuje raz ročne za najlepšie pôvodné slovenské prozaické literárne dielo alebo za preklad pôvodného prozaického literárneho diela autorov, ktorí sú primárne občanmi Slovenskej republiky a ich diela alebo preklady ich diel do slovenského jazyka sú knižne vydané v predchádzajúcom kalendárnom roku. V prípade, že v ostatnom ročníku literárnej ceny nebola niektorá próza v zozname hodnotených kníh, automaticky je zaradená do zoznamu nasledovného roka. Anasoft litera prebieha v troch kolách. Porota vybrala zo všetkých publikovaných kníh v prvom kole desať próz. V septembri vyhlási tzv. finálovú päťku, z ktorej napokon vyberie víťaznú knihu. Laureát alebo laureátka literárnej ceny Anasoft litera získa cenu 10 000 eur, ktorú udeľuje generálny partner, softvérová spoločnosť ANASOFT. O cene bude rozhodovať aj verejnosť, a to od 1. apríla 2022 v internetovom hlasovaní Ceny čitateľov Anasoft litera.
Vybraná desiatka sa predstaví počas multižánrového festivalu litera fest, ktorý sa bude konať v júni v Bratislave. Okrem toho organizátori ceny pripravujú aj vyše 20 besied a autorských čítaní po celom Slovensku v rámci projektu Anasoft litera uvádza, nový edukačný workshopový projekt o kritériách hodnotenia prozaického textu ALE, ako aj v spolupráci s Literárnym informačným centrom ďalší ročník ceny René – Anasoft litera gymnazistov.
Podujatia a projekty občianskeho združenia ars_litera z verejných zdrojov podporil hlavný partner Fond na podporu umenia. Generálnym partnerom ceny Anasoft litera je softvérová spoločnosť ANASOFT.


Zoznam hodnotených kníh

Krátke životopisy poroty

Zoznam laureátiek a laureátov ceny Anasoft litera

Vyjadrenia poroty

foto: Juraj Starovecký

Jana Cviková

„V tomto ročníku sa desiatka poskladala z ôsmich nových knižných titulov autoriek a autorov, ktorých už dobre poznáme, a – čo je zvlášť potešujúce – aj z dvoch debutov. 
Hoci v celoročnej produkcii bolo množstvo podpriemerných kníh, našlo sa aj veľa kvalitných žánroviek a nakoniec i zopár kníh, ktoré po spoločnom rozhodovaní chtiac-nechtiac zostali mimo vybranej desiatky. Stanovený počet nepustí, no dobrá správa je, že sme sa v porote na viac než polovici titulov bez zaváhania zhodli, ten zvyšok bol predmetom diskusie.
Považujem za vynikajúce, že sa desiatka vyznačuje rozmanitosťou vo viacerých smeroch: čo sa týka autorského generačného zastúpenia, prozaického gesta aj tém. Žánrová pestrosť siaha od poetickej skratky cez psychologický román, historický dokumentárny román, klasické poviedky až po triler. Jednotlivé tituly rôznymi spôsobmi reflektujú a sprítomňujú vzdialenejšiu aj bližšiu minulosť, problematiku násilia vo verejnom aj v súkromnom priestore, poukazujú na nespracované spoločenské i individuálne traumy a ich ničivé účinky. Verím, že oslovia čitateľskú verejnosť svojimi literárnymi kvalitami aj myšlienkovým posolstvom.“

Gábor Csanda

„Človek, keď súdi, súdi aj sám seba. To znamená, že keď posudzujem literárne dielo, zároveň tým vystavujem aj vysvedčenie sebe. Skúmam kvality autorov konkrétnych diel, a pritom sa môžem spoliehať len na svoje čitateľské skúsenosti. V tom najlepšom prípade mi text doslova vyrazí dych, znásobí pulz a očarí tak, ako keby som práve teraz čítal to najlepšie, čo som kedy mal pred očami. Na naše šťastie sa tohtoročná desiatka vyberala, síce nie ľahko, ale predsa len za spoločného nasadenia a najmä nadšenia poroty. Veľa diel bolo a je pre mňa veľkým zážitkom, ale aj postrehy mojich kolegov boli skvelé a učil som sa z nich. Je to výnimočne dobrý pocit: byť tak blízko k literatúre a nebyť sám.“

Tamara Janecová

„S potešením môžem konštatovať, že pri vytváraní desiatky bolo z čoho vyberať. Máme za sebou dva roky pandémie, no nedá sa povedať, že by táto situácia radikálne ovplyvnila kvalitu súčasnej slovenskej prózy. Zvykne sa hovoriť, že umelci fungujú aj ako 'seizmograf' svojej doby, dokážu vycítiť napätie v spoločnosti a nadchádzajúce zmeny. V tomto zmysle viaceré diela pomerne znepokojivo vypovedajú o kríze jedinca a sveta. Dotýkajú sa jej umelecky rôznorodé texty: niektoré sú zdanlivo uzavreté a hlboko ponorené do seba, iné zas polyperspektívne analytické, zameriavajúce sa na dynamiku vzťahov v rámci rodiny, ďalšie sa pri hľadaní odpovedí a analógií vracajú do osobnej alebo kolektívnej minulosti. Minuloročná produkcia priniesla aj viaceré pozoruhodné prozaické výkony, ktoré sú z hľadiska žánru možno nejednoznačné a fungujú na pomedzí beletrie a historickej reportáže, či umeleckej a populárnej literatúry, ale s kolegami v porote sme sa zhodli na tom, že 'žánrové predsudky’ by boli v tomto prípade na škodu veci.“
 
Weronika Gogola

„Porota sa tento rok zhodla na väčšine autorov, ktorí sú v desiatke. Treba povedať, že záverečné rozhodnutie je napokon vždy kompromisom. Snažili sme sa ponúknuť slovenským čitateľom pestrý výber, v ktorom nájdu žánrovo a tematicky odlišné knihy. Výraznou tendenciou viditeľnou v tohtoročnom výbere je pokus o diagnózu slovenskej spoločnosti, či už v náhľade na spoločnosť ako celok, ako je to v prípade Ballu a Mareka Vadasa, alebo v náhľade do mikro buniek, ktoré reprezentuje obraz dysfunkčnej rodiny, obraz násilných a patologických vzťahov. Tieto témy rôznym, výrazne autorským spôsobom, spracovávajú knihy Vandy Rozenbergovej, Nicol Hochholczerovej a Jany Micenkovej. Tento rok sme sa zároveň rozhodli otvoriť cenu Anasoft litera knihám, ktoré vychádzajú z reportážnej prozaickej tvorby a ich žáner nie je jednoducho definovateľný. Vďaka tomu je v desiatke debut – historický dokumentárny román Lukáša Onderčanina.“

Marián Andričík

„Už prvý 'nástrel' v podobe desiatich vybraných kníh jednotlivých porotcov naznačil vzácnu zhodu pri väčšine titulov, zvyšok bol prirodzeným a očakávaným výsledkom vecnej diskusie. Výsledná desiatka je podľa môjho názoru pestrá tak z hľadiska generačného, žánrového, ako aj poetologického. Rozmanité boli aj vlastné čitateľské reakcie: niektoré tituly som priam 'zhltol', niektorými sa bolo treba prácnejšie prehrýzať, no ani pri jednom z nich nehrozila najhoršia estetická kategória – nuda. Či už išlo o klasickú zbierku poviedok, fragmentarizovaný pohľad na individuálnu ľudskú traumu alebo beletrizovaný návrat do našich nedávnych dejín, každý z týchto textov bol pre mňa osobitým spôsobom obohacujúci. Isteže, každý z porotcov pravdepodobne mal svojho ‘favorita', ktorý sa napokon do desiatky nevošiel, na druhej strane to svedčí o korektnom dialógu a ochote načúvať argumentom druhých. Osobne ma zvlášť teší, že aj napriek týmto neľahkým časom (alebo skôr vďaka nim?) slovenská literatúra žije a má čo ponúknuť.“