Dominantnou sa na desaťročia do dnešných dní stala tvorba konštruktivistická. Časť z nej teraz predstaví na svojej prvej výstave v Galérii Z už v „jeseni“ svojho života.
Výstavný výber jeho prác je zo širšieho rozpätia jeho tvorby. Prevažná väčšina diel je realizovaná technikou digitálnej serigrafie. Tento pojem autor používa na vysvetlenie, ako práce vznikali. Prevažná časť je dosahovaná geometrickými postupmi, ale aj prostredníctvom algebry.
Autor vo svojom výtvarnom skúmaní viaže svoju pozornosť na východiskovú časť celku, často aj z podnetov jeho vnútorného vídenia a intuície, z ktorého v protikladnom spracovaní (aj jeho delených alebo skracovaných častí), vypracováva oddelene aj negatívny pohľad, častokrát odvodzovaný z princípov fraktálnej geometrie.
Syntagmatická poloha časti prác vedie nielen prvky, ale aj z nich kompaktné formy z pomyselných línií naprieč spektrom, do navzájom splývajúcich tvarov. Nie vždy sú uzatvorené, úmyselne niektoré časti vynecháva kvôli pnutiu plôch.
Niektoré línie v téme zámerne rozostiera na dosiahnutie optickej odlišnosti (interferencia svetla), čím sa prelínaním a krížením dosahuje op-artové vnímanie. Vo všetkých svojich prácach uplatňuje princípy fyzikálnych zákonov, ale tiež mení niektoré ich hodnoty, ktoré prispôsobuje princípom výtvarným. Či už sú to elektrické, alebo magnetické polia okolo zobrazovaných objektov.
Množstvo skúmaných teórií, napríklad vlnová teória svetla, tvorba z ničoho, paradoxy pohybov, neperiodické roviny s posunom symetrií atď., sú inšpiráciami pre obrazové stárňovanie.





