Aj keď Bratislavu neraz postihli aj katastrofické povodne a hladina Dunaja siahala vysoko nad jeho bežnú úroveň, do priestorov historických prešporských vinohradov, kde v polovici 19.storočia postavili železničnú stanicu Prvej uhorskej parostrojnej železnice, vlny Dunaja nikdy nedosiahli. Je to dnes prvý raz v dejinách , kedy hlavnou témou v sídle bratislavského Múzea dopravy STM je vodná, osobitne lodná doprava.
Jej dejiny na našom úseku Dunaja siahajú do dávnej minulosti, zrejme omnoho vzdialenejšej než je vek najstaršej ikonografickej pamiatky na tunajšiu plavbu, ktorá pochádza z doby rímskej z obdobia panovania Marca Aurelia v 2.storočí n. l. a je zvečnená na reliéfe jedného z antických stĺpov v Ríme. Intenzívna plavba po európskej vodnej tepne zabezpečovala kontakt so susednými i vzdialenými krajinami, predovšetkým však umožňovala suchozemskému Uhorsku kontakt s krajinami pri mori. Z hospodárskeho i vojenského hľadiska bola doprava na Dunaji mimoriadne významná a dodnes zďaleka nie je historikmi dostatočne objasnená a docenená.