Katarína Janečková Walshe

Katarína Janečková Walshe o výstave:
"Začiatkom tohto roka som sa pri návšteve môjho ateliéru rozprávala s New York-ským galeristom o figurálnej maľbe. Je figurálna maľba vôbec aktuálna? Čo treba urobiť preto, aby zo mňa bola nová Lisa Yuskavage, nová Cecily Brown či Marlene Dumas? Zhrnuli sme to tak, že to musí byť úplna pecka, Lisa on Steroids! Som si istá, že to nemyslel doslova.

Pár mesiacov na to v Texase sa ma bodybuildingová hviezda miestnej posilovne opýtala, či by som sa nechcela zúčastniť fitness súťaže, konkrétne Majstrovstiev sveta v Las Vegas. Nielenže som sa vďaka tejto príležitosti ocitla v absurdných situáciách sveta bodybuildingu, ale aj moja tvorba sa ubrala veľmi oslobodzujúcim smerom, kedy prsia sú zrazu sval a nie sexuálny objekt, aj keď sa o extrémne svalnatých ženách ešte stále dá rozmýšľať v súvislosti so sexualitou a fetišom.

Počas mesiacov prípravy na súťaž som denne sledovala instagram a ‘inšpiračné fotografie’ fitnessiek a podvedome sa mi (výrazne) menil pohľad na krásu a telesnosť. Ťahy štetca pri maľovaní svalov sú veľmi prirodzené, šťavnaté a rýchle, a predsa výsledný celok pôsobí prinajmenšom zvláštne, kedže svalnatá je žena a nie muž. Podobné zobrazenie ženského tela môžme sledovať napríklad v renesancii, kedy umelci bežne využívali mužský model pre zachytenie ženských figúr. Pri pohľade na tento typ zobrazovania nahoty je takmer nutné dištancovať sa od očakávaní o tom, čo je prirodzené a pokúsiť sa prekalibrovať zaužívaný stereotyp chápania krásy. Za posledných sto rokov bol obraz fyzicky silných žien predmetom posmechu, fascinácie a erotických fantázii, a mnoho žien vrátane začínajúcich kulturistiek muselo tvrdo bojovať, aby si obhájili imidž ženskej muskularity ako ich vlastný.

Účasťou na súťaži moja fascinácia svetom ženskej kulturistiky zosilnela. Okrem neustáleho porovnávania si vyrysovaných tiel v zákulisí som počas prípravy musela prejsť absolútnym otroctvom vlastnému telu, špeciálne sa stravovať každé dve hodiny a posledné týždne vážiť každý gram ryže a neosolenej ryby, varenej v mikrovlnke hotelovej izby v Las Vegas. Sushi bez sójovky bola jedna z chutnejších možností, vhodná na tanier aj na plátno. Myšlienka servírovať sushi na ženskom tele pochádza z obdobia samurajov v Japonsku, kde sa týmto spôsobom oslavovala víťazná bitka. Symbolicky to do môjho obdobia po súťaži prirodzene zapadá, otázkou je – prečo by žena mala slúžiť ako prestieranie, keď ním môžu byť medvede?"

Katarína Janečková Walshe sa narodila 2. mája 1988 v Bratislave. 2004-07 študovala na ŠÚV, na oddelení propagačného výtvarníctva. 2007-2013 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v 4. Atélieri maľby u prof. Ivana Csudaia. V roku 2013 štúdium ukončila diplomovou prácou prezentovanou v opustených kúpeľoch Grössling. V súčasnosti žije v americkom mestečku Corpus Christi v Texase a v New Yorku, kde má svoj ateliér. 

Počas vernisáže Kataríny Janečkovej Walshe budete môcť počuť špeciálny set od EMONOIZBOYS, ktorý bude pripravený len pre ATELIER XIII.