Výtvarník z Južnej Kórei pripraví vo výstavnom priestore Kunsthalle LAB site-specific kresbu v interakcii s divákmi. Počas prvých dvoch týždňov trvania výstavy bude in situ zbierať a kresliť rôzne osobné predmety návštevníkov. Postupne tak vznikne monumentálna nástenná koláž - "vesmír vecí" ako stopa po stretnutí autora a jeho divákov.
Thinguniverse, ktorý vytvára Jeauk Kang, je kresliarska performance. Výsledné umelecké dielo však nepozostáva len zo samotného aktu kresby čiernym perom na bielu stenu, ale tiež opätovného premaľovania nabielo.
Kang totiž vníma všetky bytosti ako existenciu, ktorá nie je večná. Inými slovami, ich bytie je ohraničené stvorením a zánikom. Hoci nakreslené na stene pôsobia ako rôzne nezávislé identity, ktoré sa v priestore galérie ocitli za rozličných okolností, v univerzálnom kontexte také nie sú. Všetky sú vzájomne prepojené.
Predmety na bielej stene sú stvorené prostredníctvom kresby a koexistujú vo vzájomnom vzťahu s predmetmi nakreslenými nad nimi, pod nimi i vedľa nich. V procese ich tvorby a využívania vznikajú medzi všetkými týmto vecami isté vzťahy.
Jeho dielo pripomína buddhistický princíp kauzality, známy aj ako Indrova sieť. A hoci z nej Kangova performance nevychádza, buddhistická filozofia akoby prenikla do podvedomia umelca, ktorý vyrastal v tradičnej kórejskej kultúre. Aj to je dôsledok kauzality, ktorá sa v princípe ponáša na fungovanie vesmíru: ako keď zahliadneme kvapku rannej rosy, ktorá sa zachytila v pavúčej sieti – tú istú kvapku, ktorá sa odráža od inej kvapky rosy, odrážajúcej sa od ďalšej.
Tento princíp je vlastný všetkým veciam, ako aj samotnému vesmíru. Nič nie je nezávislé a večné, všetko vypĺňa prázdno. Tam, kde je začiatok, je nevyhnutne aj koniec – život podmieňuje smrť a smrť podmieňuje život. Toto jestvuje, lebo jestvuje aj tamto a naopak – táto existencia zaniká, pretože zanikla aj tamtá.
Kangovo dielo Thinguniverse sa nekončí spoločne s ukončením autorovej performance. S plynúcim časom totiž konštantne plodí iné dielo na inom mieste, vytvárajúc tak to isté a zároveň odlišné. Jeho práca v mieste svojho stvorenia ani nevzniká, ani nezaniká.
Všetko, čo jestvuje v istom časopriestore, sa zároveň vytráca, poukazujúc tak na zákonitosti vesmíru, podľa ktorých nič nie je naveky rovnaké či odlišné. Zmena časopriestoru totiž nielen spája malé veci do veľkých celkov, ale zároveň so sebou nevyhnutne prináša aj ich zánik.
Kurátor: Kwangsu Lee
