film
Smrť v Benátkach
Počas návštevy Benátok sa hudobný skladateľ (Dirk Bogarde) zamiluje do krásneho mladého chlapca.
Smrť v Benátkach, sfilmovaná podľa románu Thomasa Manna, je tragickým portrétom nemeckého skladateľa, ktorý zhrozený zisťuje, že stratil všetky známky ľudskosti. Posledná sekvencia na pláži je jedna z najviac beznádejných a nihilistických scén v dejinách kinematografie.
Podľa niektorých kritikov je Viscontiho Zem sa chveje najrealistickejší zo všetkých neorealistických filmov, pretože ani Talian častokrát nerozumie autentickému dialektu, v ktorom postavy hovoria. Film Smrť v Benátkach traktuje jednu zo základných otázok po pôvode krásy. Pramení len z prirodzenosti, alebo je kultúrne podmienená? Aký je vzťah medzi krásou umeleckou (Mahlerova hudba) a krásou prírodnou (krása Tadzia)?
Thomas Mann, Luchino Visconti, Dirk Bogarde. Spisovateľ, režisér, herec. Tri osobnosti, traja intelektuáli, ktorí boli vo svojich životoch vystavení nie jednoduchej konfrontácii s homosexualitou, sa stretávajú v majstrovskej filmovej adaptácii románu Thomasa Manna Smrť v Benátkach.
Zdanlivo nesfilmovateľné literárne dielo približuje posledné dni umelca Gustava von Aschenbacha, ktorý „zrakom spočinul na kráse“ stelesnenej v krehkom mladíkovi Tadziovi. Úvahu o poznaní, túžbe, umení, kráse, úpadku a strachu z úpadku sa Viscontimu podarilo kongeniálne preniesť do filmu (aj) vďaka precíznej práci s Mahlerovou III. a V. symfóniou, ktoré tvoria integrálnu zložku filmu a určujú jeho atmosféru a tempo.
Smrť v Benátkach (Morte a Venezia), Taliansko, 1971, 130 min.
Réžia: Luchino Visconti
Hrajú: Dirk Bogarde, Romolo Valli, Mark Burns, Nora Ricci, Marisa Berenson, Carole André, Björn Andresen, Silvana Mangano, Leslie French
Ocenenia:
Cena 25. výročia MFF Cannes
nominácia na Oscara za kostýmy
štyri ceny BAFTA (výprava, kamera, kostýmy, zvuk)
šesť cien Talianskeho syndikátu filmových novinárov
