Modrý salón: Slovo Válkovo

Podvečer v izbe hotela Carlton na 2. poschodí 25. marca 1988. Deň, ktorý vošiel do našich dejín ako otvorený prejav odporu voči komunistickému režimu. Deň, v ktorý sa na dav modliacich sa ľudí, vytláčaných z ulice polievacími autami, násilne bitých a odvlečených, pozeral člen politickej komisie, minister kultúry a básnik zároveň, Miroslav Válek.

Peter Pavlac vo svojom fiktívnom dialógu stavia proti sebe dvoch mužov. Básnika a neznámeho príslušníka ŠtB. Povedzme Tibora.

Popri príprave na zásah a sledovaní „akcie“ prebieha dialóg. Nielen o umení, ale najmä o umelcovom videní sveta. Rozoberá sa poéma Slovo, venovaná komunistickej strane. Trieštia sa ideály, očisťujú sa postoje a pohnútky. Tak ako sa analyzujú verše básní, analyzujú sa aj morálne postoje umelca. V tomto prípade i politika.

V hre Slovo Válkovo pátrame po pohnútkach a utajených rozporoch nášho najväčšieho básnika. Dramatické rozprávanie má v sebe až podobenstvo očistca. Umelec a jeho alter ego. Umelec a jeho svedomie. Umelec a jeden obyčajný otec, ktorý pátra po pravde. Po pravde o mužovi, ktorý pol roka po sviečkovej manifestácii odišiel zo svojho postu, o mužovi, ktorý začínal v našej poézii ako básnik nadväzujúci na katolícku modernu a končil poémou venovanou „komunistickej strane, ktorá ma učí stať sa človekom“.

Inscenácia je pokračovaním línie hier písaných na telo herca.

Peter Pavlac: Slovo Válkovo
Réžia: Emil Horváth
Účinkujú: Emil Horváth, František Kovár

Vstupné: 7 €